MS v hokeji 2026
Všetky správy
Ottovi hrozí trest odňatia slobody až na päť rokov za zneužitie právomoci, korupciu a špionáž v prospech Ruska.
Autor TASR
Viedeň 20. mája (TASR) - Rakúsky súd by mal v stredu podľa očakávaní vyniesť rozsudok v prípade bývalého úradníka dnes už rozpusteného Spolkového úradu pre ochranu ústavy a boj proti terorizmu (BVT) Egista Otta a spoluobžalovaného IT špecialistu. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.
Ottovi hrozí trest odňatia slobody až na päť rokov za zneužitie právomoci, korupciu a špionáž v prospech Ruska. Obžaloba a obhajoba v pondelok predniesli záverečné reči. Obaja obžalovaní dostali v stredu ďalšiu príležitosť na vyhlásenia. Ott sa odmietol vyjadriť, jeho právnik požiadal o oslobodenie.
„V žiadnom okamihu som nepredal ani neposkytol žiadne informácie ruským spravodajským službám,“ povedal neskôr pre AFP a dodal, že vždy konal v súlade so zákonom a na príkaz svojich nadriadených.
Spoluobžalovaný a bývalý forenzný expert v oblasti IT z BVT uviedol, že v deň, ba ani počas celého týždňa, keď údajne došlo k extrakcii údajov z mobilného telefónu, nebol v kancelárii.
Porotcovia teraz rozhodujú a vine a nevine oboch obžalovaných.
Egisto Ott podľa obžaloby svojím konaním riskoval „vážne poškodenie“ reputácie Rakúska medzi spriaznenými spravodajskými službami. Údajne konal v prospech rakúskeho manažéra skrachovanej nemeckej platobnej spoločnosti Wirecard Jana Marsaleka. Na toho pre miliardový podvod vydalo Nemecko medzinárodný zatykač. V súčasnosti sa pravdepodobne ukrýva pod zmenenou identitou v Rusku a je podozrivý z práce pre tamojšie spravodajské služby.
Na zhromažďovanie informácií Ott údajne využíval databázy spriatelených spravodajských služieb v Taliansku a Spojenom Kráľovstve. Manipuloval tiež s mobilnými telefónmi vysokopostavených predstaviteľov rakúskeho ministerstva vnútra. V rokoch 2015 až 2022 údajne od Marsaleka dostal celkovo asi 80.000 eur.
Kremeľ tým získal prístup k tisíckam kontaktov a ohrozilo to bezpečnosť ukrajinských a čečenských utečencov v Rakúsku. Ott údajne odovzdal aj šifrovaný notebook obsahujúci „elektronický bezpečnostný hardvér pre bezpečnú elektronickú komunikáciu, ktorý nie je verejne známy“. Podľa obžaloby ho získala ruská FSB a potom aj Irán.
Vyšetrovatelia našli aj dokument, ktorý Ott údajne napísal po vražde gruzínskeho občana čečenského pôvodu Zelimchana Changošviliho v Berlíne v roku 2019. Prokurátori to nazvali „návodom na budúce hladké a úspešné atentáty na území EÚ“.
Ottovi hrozí trest odňatia slobody až na päť rokov za zneužitie právomoci, korupciu a špionáž v prospech Ruska. Obžaloba a obhajoba v pondelok predniesli záverečné reči. Obaja obžalovaní dostali v stredu ďalšiu príležitosť na vyhlásenia. Ott sa odmietol vyjadriť, jeho právnik požiadal o oslobodenie.
„V žiadnom okamihu som nepredal ani neposkytol žiadne informácie ruským spravodajským službám,“ povedal neskôr pre AFP a dodal, že vždy konal v súlade so zákonom a na príkaz svojich nadriadených.
Spoluobžalovaný a bývalý forenzný expert v oblasti IT z BVT uviedol, že v deň, ba ani počas celého týždňa, keď údajne došlo k extrakcii údajov z mobilného telefónu, nebol v kancelárii.
Porotcovia teraz rozhodujú a vine a nevine oboch obžalovaných.
Egisto Ott podľa obžaloby svojím konaním riskoval „vážne poškodenie“ reputácie Rakúska medzi spriaznenými spravodajskými službami. Údajne konal v prospech rakúskeho manažéra skrachovanej nemeckej platobnej spoločnosti Wirecard Jana Marsaleka. Na toho pre miliardový podvod vydalo Nemecko medzinárodný zatykač. V súčasnosti sa pravdepodobne ukrýva pod zmenenou identitou v Rusku a je podozrivý z práce pre tamojšie spravodajské služby.
Na zhromažďovanie informácií Ott údajne využíval databázy spriatelených spravodajských služieb v Taliansku a Spojenom Kráľovstve. Manipuloval tiež s mobilnými telefónmi vysokopostavených predstaviteľov rakúskeho ministerstva vnútra. V rokoch 2015 až 2022 údajne od Marsaleka dostal celkovo asi 80.000 eur.
Kremeľ tým získal prístup k tisíckam kontaktov a ohrozilo to bezpečnosť ukrajinských a čečenských utečencov v Rakúsku. Ott údajne odovzdal aj šifrovaný notebook obsahujúci „elektronický bezpečnostný hardvér pre bezpečnú elektronickú komunikáciu, ktorý nie je verejne známy“. Podľa obžaloby ho získala ruská FSB a potom aj Irán.
Vyšetrovatelia našli aj dokument, ktorý Ott údajne napísal po vražde gruzínskeho občana čečenského pôvodu Zelimchana Changošviliho v Berlíne v roku 2019. Prokurátori to nazvali „návodom na budúce hladké a úspešné atentáty na území EÚ“.
