Port Moresby 11. decembra (TASR) - Región Bougainville s bohatými ložiskami medi a zlata sa chystá vyhlásiť nezávislosť do roku 2027, osem rokov po drvivom hlasovaní za odtrhnutie sa od Papuy-Novej Guiney, uviedol v stredu jeho líder. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP.

V regióne žije približne 300.000 ľudí a nachádza sa tu rozsiahla, dlho zatvorená baňa na meď a zlato. V referende v roku 2019 podporilo zámer vyhlásiť suverenitu 97,7 percenta obyvateľov.

Niektorí analytici tvrdia, že nie je jasné, akú podobu bude mať budúci štatút regiónu ani či Papua-Nová Guinea bude v dohľadnom čase súhlasiť s jeho odtrhnutím.

Referendum o nezávislosti zavŕšilo mierovú dohodu z roku 2001, ktorá ukončila desaťročie trvajúcu vojnu medzi povstalcami z Bougainville, bezpečnostnými silami Papuy-Novej Guiney a zahraničnými žoldniermi. Konflikt si vyžiadal najmenej 20.000 mŕtvych.

V roku 2021 sa povstaleckí vodcovia z Bougainville dohodli s papuánskou vládou na procese, ktorý by mal do roku 2027 vyvrcholiť "vyhlásením nezávislosti" regiónu.

"Ľud prehovoril," povedal v stredu novinárom prezident Bougainville Ishmael Toroama na okraj investičnej konferencie v austrálskom Sydney. "Politická časová os sa skončí v roku 2027," dodal s odkazom na dohodu o implementácii výsledkov referenda. Ratifikácia vyhlásenia nezávislosti bude podľa neho závisieť od parlamentu Papuy-Novej Guiney.

Papuánsky premiér James Marape uviedol, že sa nemôže zaviazať k roku 2027, a tento termín stále podlieha parlamentnému procesu. "Nemôžem sa vopred zaviazať k tomuto časovému plánu," vyhlásil Marape.

Toroama uviedol, že región "uvažuje o opätovnom otvorení" bane Panguna, ktorá fungovala v rokoch 1972-1989. Pre poškodzovanie životného prostredia a rozdeľovanie zisku vypuklo povstanie, ktoré viedlo k jej zatvoreniu. Podľa odhadov je v podzemí stále viac ako päť miliónov ton medi a asi 54 ton zlata. Pri súčasných trhových cenách to je hodnota v miliardách dolárov.

Ochranárska skupina Tetra Tech Coffey v decembri zverejnila správu, podľa ktorej je baňa, kedysi prevádzkovaná anglo-austrálskym ťažobným gigantom Rio Tinto, stále hrozbou pre životné prostredie.