Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Za favoritov sa považujú členovia politbyra Hamasu Chalíl Hajja a Chálid Mišál.
Autor TASR
Dauha 13. januára (TASR) - Palestínske militantné hnutie Hamas by si podľa dvoch zdrojov agentúry Reuters malo čoskoro zvoliť nového lídra. Volebný proces sa už začal a hnutie bude prvýkrát hlasovať o novom vodcovi od smrti Jahjá Sinwára, ktorého v Pásme Gazy zabili izraelské jednotky, informuje TASR.
Za favoritov sa považujú členovia politbyra Hamasu Chalíl Hajja a Chálid Mišál. Obaja sa zdržiavajú v Katare a spoločne s tromi ďalšími členmi politbyra kolektívne vedú Hamas z exilu.
Mišál je podľa Reuters súčasťou pragmatického krídla s dobrými väzbami na sunnitské moslimské krajiny. Narodil sa v Jordánsku a Pásmo Gazy prvýkrát navštívil až v decembri 2012.
Hnutie viedol viac ako dve dekády medzi rokmi 1996 až 2017. Jeho vzťahy so šiitským Iránom boli napäté, pretože v roku 2012 sa na začiatku občianskej vojny v Sýrii dištancoval od dnes zvrhnutého prezidenta Bašára Asada.
Hlavný vyjednávač Hajja je zase presadzuje prehlbovanie vzťahov s Iránom. Narodil sa v Gaze a v septembri minulého roka bol jedným z cieľov izraelského leteckého útoku na Katar.
Hnutie nemá lídra od Sinwárovej smrti v októbri 2024 pri izraelskej vojenskej akcii v Pásme Gazy. Vo funkcii pôsobil iba štyri mesiace, aby nahradil Ismaíla Haníju, na ktorého Izrael spáchal atentát počas návštevy Iránu.
Nového vodcu Hamasu volí tajným hlasovaním 50-členná rada šúra. Jej súčasťou sú členovia hnutia z Pásma Gazy, okupovaného Západného brehu Jordánu aj exulanti. Podľa zdrojov rada zvolí aj zástupcu nového lídra. Pozícia je neobsadená od smrti Sáliha Arúrího pri izraelskom nálete v Libanone v januári 2024.
Zdroje blízke Hamasu uviedli, že hnutie je odhodlané zvoliť nového lídra, hoci niektorí členovia uprednostňovali pokračovanie doterajšieho kolektívneho vedenia.
Reuters konštatuje, že po dvojročnej vojne s Izraelom v Pásme Gazy je Hamas v najhoršej pozícii od svojho vzniku v roku 1987. Napriek prímeriu Izrael stále okupuje približne polovicu Gazy a miestni obyvatelia naďalej žijú v zlých podmienkach. Hamas je navyše terčom ich kritiky, keďže vojna, ktorú hnutie vyvolalo útokom na Izrael 7. októbra 2023, si podľa oficiálnych údajov vyžiadala 71.000 obetí a izraelská paľba poškodila alebo úplne zničila väčšinu budov a infraštruktúry.
Za favoritov sa považujú členovia politbyra Hamasu Chalíl Hajja a Chálid Mišál. Obaja sa zdržiavajú v Katare a spoločne s tromi ďalšími členmi politbyra kolektívne vedú Hamas z exilu.
Mišál je podľa Reuters súčasťou pragmatického krídla s dobrými väzbami na sunnitské moslimské krajiny. Narodil sa v Jordánsku a Pásmo Gazy prvýkrát navštívil až v decembri 2012.
Hnutie viedol viac ako dve dekády medzi rokmi 1996 až 2017. Jeho vzťahy so šiitským Iránom boli napäté, pretože v roku 2012 sa na začiatku občianskej vojny v Sýrii dištancoval od dnes zvrhnutého prezidenta Bašára Asada.
Hlavný vyjednávač Hajja je zase presadzuje prehlbovanie vzťahov s Iránom. Narodil sa v Gaze a v septembri minulého roka bol jedným z cieľov izraelského leteckého útoku na Katar.
Hnutie nemá lídra od Sinwárovej smrti v októbri 2024 pri izraelskej vojenskej akcii v Pásme Gazy. Vo funkcii pôsobil iba štyri mesiace, aby nahradil Ismaíla Haníju, na ktorého Izrael spáchal atentát počas návštevy Iránu.
Nového vodcu Hamasu volí tajným hlasovaním 50-členná rada šúra. Jej súčasťou sú členovia hnutia z Pásma Gazy, okupovaného Západného brehu Jordánu aj exulanti. Podľa zdrojov rada zvolí aj zástupcu nového lídra. Pozícia je neobsadená od smrti Sáliha Arúrího pri izraelskom nálete v Libanone v januári 2024.
Zdroje blízke Hamasu uviedli, že hnutie je odhodlané zvoliť nového lídra, hoci niektorí členovia uprednostňovali pokračovanie doterajšieho kolektívneho vedenia.
Reuters konštatuje, že po dvojročnej vojne s Izraelom v Pásme Gazy je Hamas v najhoršej pozícii od svojho vzniku v roku 1987. Napriek prímeriu Izrael stále okupuje približne polovicu Gazy a miestni obyvatelia naďalej žijú v zlých podmienkach. Hamas je navyše terčom ich kritiky, keďže vojna, ktorú hnutie vyvolalo útokom na Izrael 7. októbra 2023, si podľa oficiálnych údajov vyžiadala 71.000 obetí a izraelská paľba poškodila alebo úplne zničila väčšinu budov a infraštruktúry.
