Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Frekvencia summitov sa počas 77-ročnej histórie Aliancie menila, avšak hlavy štátov a lídri vlád sa od roku 2021 stretávajú každé leto.
Autor TASR
Washington/Brusel 27. apríla (TASR) - Severoatlantická aliancia (NATO) zvažuje ukončenie organizovania každoročných summitov lídrov členských štátov. S odvolaním sa na šesť zdrojov o tom v pondelok informovala agentúra Reuters, píše TASR.
Frekvencia summitov sa počas 77-ročnej histórie Aliancie menila, avšak hlavy štátov a lídri vlád sa od roku 2021 stretávajú každé leto. Tento rok je zasadnutie na najvyššej úrovni naplánované na 7. a 8. júla v tureckom hlavnom meste Ankara. Posledný summit bol vlani v júni v holandskom Haagu a krajiny sa tam aj po nátlaku prezidenta USA Donalda Trumpa dohodli na záväzku zvýšiť obranné výdavky z terajších dvoch na päť percent HDP do roku 2035.
Niektoré členské štáty však presadzujú, aby sa tempo organizovania schôdzok lídrov spomalilo, uviedol pre Reuters vysokopostavený európsky predstaviteľ a päť diplomatov. Všetci z nich pochádzajú z členských krajín NATO.
Jeden z diplomatov povedal, že budúcoročný summit, ktorý má byť v Albánsku, sa pravdepodobne uskutoční až na jeseň a že NATO zvažuje, že v roku 2028 - keď sa bude končiť Trumpove druhé funkčné obdobie a v USA budú ďalšie prezidentské voľby - konferenciu vôbec neusporiada.
Niektoré z krajín by podľa Reuters chceli, aby sa summity konali raz za dva roky. V tejto veci ale podľa jedného zo zdrojov zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie a konečné slovo bude mať generálny tajomník Mark Rutte.
„NATO bude naďalej organizovať pravidelné stretnutia hláv štátov a vlád, a v období medzi summitmi budú členovia NATO naďalej konzultovať, plánovať a prijímať rozhodnutia týkajúce sa našej spoločnej bezpečnosti,“ uviedol predstaviteľ NATO na žiadosť o vyjadrenie pre Reuters.
Jedným z dôvodov na zníženie frekvencie stretnutí lídrov je podľa dvoch zdrojov práve Trump. Jeho administratíva opakovane ostro kritizuje mnohých z ostatných 31 členov NATO. Samotný prezident nedávno pohrozil vystúpením USA z Aliancie pre neochotu spojencov zapojiť sa do vojny s Iránom. Viaceré zdroje ale uviedli, že do úvah v rámci NATO vstupovali širšie súvislosti.
Niektorí diplomati a analytici podľa Reuters dlhodobo tvrdia, že každoročné summity vytvárajú tlak na dosiahnutie pútavých výsledkov, čo odvádza pozornosť od dlhodobého plánovania. „Lepšie je mať menej summitov než zlé summity,“ skonštatoval jeden z diplomatov citovaných agentúrou.
Frekvencia summitov sa počas 77-ročnej histórie Aliancie menila, avšak hlavy štátov a lídri vlád sa od roku 2021 stretávajú každé leto. Tento rok je zasadnutie na najvyššej úrovni naplánované na 7. a 8. júla v tureckom hlavnom meste Ankara. Posledný summit bol vlani v júni v holandskom Haagu a krajiny sa tam aj po nátlaku prezidenta USA Donalda Trumpa dohodli na záväzku zvýšiť obranné výdavky z terajších dvoch na päť percent HDP do roku 2035.
Niektoré členské štáty však presadzujú, aby sa tempo organizovania schôdzok lídrov spomalilo, uviedol pre Reuters vysokopostavený európsky predstaviteľ a päť diplomatov. Všetci z nich pochádzajú z členských krajín NATO.
Jeden z diplomatov povedal, že budúcoročný summit, ktorý má byť v Albánsku, sa pravdepodobne uskutoční až na jeseň a že NATO zvažuje, že v roku 2028 - keď sa bude končiť Trumpove druhé funkčné obdobie a v USA budú ďalšie prezidentské voľby - konferenciu vôbec neusporiada.
Niektoré z krajín by podľa Reuters chceli, aby sa summity konali raz za dva roky. V tejto veci ale podľa jedného zo zdrojov zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie a konečné slovo bude mať generálny tajomník Mark Rutte.
„NATO bude naďalej organizovať pravidelné stretnutia hláv štátov a vlád, a v období medzi summitmi budú členovia NATO naďalej konzultovať, plánovať a prijímať rozhodnutia týkajúce sa našej spoločnej bezpečnosti,“ uviedol predstaviteľ NATO na žiadosť o vyjadrenie pre Reuters.
Jedným z dôvodov na zníženie frekvencie stretnutí lídrov je podľa dvoch zdrojov práve Trump. Jeho administratíva opakovane ostro kritizuje mnohých z ostatných 31 členov NATO. Samotný prezident nedávno pohrozil vystúpením USA z Aliancie pre neochotu spojencov zapojiť sa do vojny s Iránom. Viaceré zdroje ale uviedli, že do úvah v rámci NATO vstupovali širšie súvislosti.
Niektorí diplomati a analytici podľa Reuters dlhodobo tvrdia, že každoročné summity vytvárajú tlak na dosiahnutie pútavých výsledkov, čo odvádza pozornosť od dlhodobého plánovania. „Lepšie je mať menej summitov než zlé summity,“ skonštatoval jeden z diplomatov citovaných agentúrou.
