Washington 24. októbra (TASR) - Už pred obmedzením prístupu ukrajinskej armády k satelitnému komunikačnému systému Starlink, ku ktorému došlo tento mesiac, administratívy prezidentov USA Joea Bidena aj Donalda Trumpa opakovane žiadali spoločnosť SpaceX, aby v rôznych krajinách zapínala alebo vypínala svoju službu Starlink. Uviedlo to šesť nemenovaných bývalých vysokopostavených predstaviteľov Spojených štátov pre agentúru Reuters, píše TASR.

Počas funkčného obdobia Bidena sa tieto žiadosti týkali okrem iného vypnutia služby, aby sa zabránilo milíciám napojeným na Irán v Jemene a Libanone využívať Starlink na komunikáciu, ako aj jej aktivácie s cieľom zabezpečiť prístup na internet v Iráne a na Ukrajine na podporu tamojšej armády. Uviedli to štyria z bývalých predstaviteľov.

Podobne aj Trumpova administratíva požiadala šéfa SpaceX Elona Muska, aby po americko-izraelských útokoch v rokoch 2025 a 2026 sprístupnil Starlink v Iráne. Verila, že tým posilní prístup na internet a možnosti komunikácie protivládnych demonštrantov. Pre Reuters to povedal bývalý vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej administratívy a ďalší človek oboznámený s touto záležitosťou.

Nedávny spor o obmedzenie využívania satelitných služieb SpaceX na Ukrajine vyvolal otázky o vzťahoch medzi vládou USA a Muskom. Jeho spoločnosť vlastní systémy, ktoré sú kľúčové pre americkú armádu aj spojencov Spojených štátov.

Žiadosti Bidenovej aj Trumpovej administratívy ukazujú, že medzi vládou a Muskom existujú úzke vzťahy a že sa pri presadzovaní zahraničnej politiky spoliehajú na súkromnú spoločnosť v bezprecedentnej miere, poukazuje Reuters.

Nedávne obmedzenia prístupu Ukrajiny k službe, aj keď je spojencom USA, znepokojili tiež európskych predstaviteľov. Niektorí z nich tvrdia, že Európa musí rozvíjať vlastné vojenské satelitné komunikačné kapacity, keďže v súčasnosti neexistuje žiadna alternatíva, ktorú by bolo možné v krátkom čase nasadiť.

Demokratický kongresman Jason Crow zase v piatok upozornil na riziká spojené so závislosťou USA od spoločnosti SpaceX. „Nevolení miliardári a súkromné spoločnosti by nemali rozhodovať o tom, čo je v najlepšom záujme národnej bezpečnosti Ameriky,“ povedal.

Muskova úloha v čele spoločnosti s mimoriadne veľkým vplyvom na bezpečnosť USA opakovane vyvolala otázky, kto v skutočnosti rozhoduje o poskytovaní satelitných služieb SpaceX.

„Mal by byť podnikateľom, ktorý má zmluvy s vládou, no v podstate prijíma zásadné rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky,“ povedal Armand Musey, prezident poradenskej spoločnosti Summit Ridge Group pôsobiacej v satelitnom priemysle. „Je natoľko nejednoznačnou osobnosťou, že neviete, či jeho rozhodnutia vychádzajú z jeho osobných rozmarov, alebo či naňho pôsobí nejaký iný vplyv,“ dodal.

Bidenova administratíva sa podľa piatich bývalých predstaviteľov v určitých situáciách spoliehala na Muska pri presadzovaní svojej politiky. Jej predstavitelia koordinovali so SpaceX kroky na marenie aktivít protivníkov USA prostredníctvom vypínania služby a na pomoc spojencom rozširovaním dostupnosti Starlinku.

Diskusie medzi vládou a SpaceX, na ktorých sa zvyčajne zúčastňovali predstavitelia Pentagónu a Bieleho domu, sa podľa Reuters často zameriavali na to, ako zabrániť skupinám, ako sú húsíovia napojení na Irán v Jemene a militanti z Hizballáhu v Libanone, využívať terminály Starlinku.

Zástupcovia Bidenovej vlády niekoľkokrát poskytli SpaceX spravodajské informácie naznačujúce, že húsíovia a Hizballáh používajú tieto terminály, ktoré sa k ozbrojencom dostali cez sprostredkovateľov. V oboch prípadoch administratíva kontaktovala spoločnosť a požiadala ju, aby identifikovala príslušné terminály a vypla ich. Podľa dvoch predstaviteľov boli niektoré z nich deaktivované.

Krátko po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 zase ľudia z Bidenovej vlády tlačili na SpaceX, aby rozšírila využívanie Starlinku ukrajinskou armádou. Uviedli to dvaja bývalí predstavitelia.

V inom prípade Bidenova administratíva požiadala SpaceX, aby aktivovala Starlink v Iráne počas protestného hnutia, ktoré sa začalo v septembri 2022. Terminály sa do krajiny dostali s pomocou vlády USA, povedal predstaviteľ, ktorý odmietol uviesť, koľko zariadení tam bolo dopravených.

Trumpova administratíva podnikla podobný krok začiatkom tohto roka. Po americko-izraelských útokoch na Irán v júni 2025 a opäť vo februári 2026 rokovala s Muskom a spoločnosťou SpaceX o dopravení terminálov Starlinku do islamskej republiky a ich aktivácii. Pre Reuters to povedal bývalý vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej vlády a ďalší človek oboznámený so záležitosťou.

Biely dom ani SpaceX verejne nepotvrdili, že tieto terminály boli aktivované. Denník The Wall Street Journal vo februári informoval, že vláda USA poslala do Iránu tisíce terminálov Starlinku. Iránska delegácia pri OSN na žiadosť o vyjadrenie nereagovala.