Washington 2. novembra (TASR) – Demokrati môžu v utorkových kongresových voľbách v polovici mandátu amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť výrazné zisky, ich víťazstvo však nemusí byť také veľké, ako naznačujú prieskumy verejnej mienky. Dôvodom je menší počet volebných obvodov, kde je výsledok otvorený, neistý súboj o Senát, ale aj finančná prevaha republikánov či otázniky nad volebnou účasťou. Vyplýva to z analýzy agentúry Reuters, ktorá oslovila šiestich analytikov a straníckych stratégov. Informuje o nej TASR.

Nízka popularita republikánskeho prezidenta, vysoké životné náklady a nespokojnosť s vojnou v Iráne vytvorili podľa Reuters pred kongresovými voľbami priaznivé podmienky pre demokratov. Tí podľa prieskumov získavajú podporu aj v niektorých tradične republikánskych volebných obvodoch. Rozsah ich prípadného úspechu však zostáva neistý.

Jednou z prekážok je klesajúci počet volebných obvodov, v ktorých majú kandidáti niektorej z dvoch hlavných strán fakticky zabezpečené víťazstvo. Politická polarizácia a prekresľovanie hraníc volebných obvodov v uplynulých desaťročiach spôsobili, že pri väčšine zo 435 kresiel v Snemovni reprezentantov možno vopred rátať s tým, že ju získa jedna alebo druhá strana. Analytici odhadujú, že vopred neistých je tento rok iba približne 40 až 50 obvodov. Demokrati by podľa očakávaní mohli získať väčšinu v dolnej komore Kongresu, ich náskok by však mohol predstavovať len päť až 20 kresiel. Bývalý poradca exprezidenta Billa Clintona Bill Galston pre Reuters uviedol, že zisk 25 kresiel by demokratom zabezpečil väčšinu, hoci nie výraznú.

Neistý zostáva aj boj o Senát, v ktorom potrebujú demokrati dosiahnuť čistý zisk štyroch kresiel. Analytik David Wasserman z analytického projektu Cook Political Report upozornil, že ani federálny posun preferencií o desať percentuálnych bodov v prospech demokratov by im nemusel zabezpečiť väčšinu. Podľa politológa Andrewa Buscha z University of Tennessee zostávajú republikáni konkurencieschopní aj v štátoch, v ktorých demokrati očakávali jednoduchšie víťazstvo, napríklad v Maine, New Hampshire a Michigane.

Ďalším faktorom môže byť volebná účasť. Hoci prieskumy naznačujú väčšie nadšenie medzi demokratickými voličmi, mladší voliči a príslušníci černošskej a hispánskej komunity sa na voľbách v polovici prezidentského mandátu tradične zúčastňujú menej často ako na prezidentských voľbách. V roku 2022 tvorili podľa údajov z povolebných prieskumov prišlo k urnám takmer dvakrát toľko voličov nad 50 rokov než tých, ktorí boli mladší ako 50 rokov. Starší voliči pritom v posledných rokoch častejšie podporovali republikánov.

Republikáni majú podľa údajov volebných výborov a Federálnej volebnej komisie (FEC) aj výraznú finančnú výhodu. Trump prostredníctvom svojho politického výboru MAGA Inc. vynaložil na podporu republikánskych kandidátov viac ako 277 miliónov dolárov. Výkonný riaditeľ spoločnosti Tesla Elon Musk minul na podporu republikánov počas volebného cyklu približne 366 miliónov dolárov, z toho viac než štvrť miliardy od júla. V senátnych súbojoch republikáni do konca septembra investovali do reklamy o 188 miliónov dolárov viac ako demokrati. Podľa Buscha môže takáto finančná prevaha ovplyvniť výsledok tesných súbojov.

Otázniky vyvoláva aj spoľahlivosť prieskumov, ktoré v niektorých predchádzajúcich voľbách podcenili podporu republikánskych kandidátov. Prieskum agentúry Reuters a spoločnosti Ipsos medzi registrovanými voličmi však v súčasnosti ukazuje náskok demokratov v pomere 47 k 35 percentám. Reuters zároveň pripomína, že prieskumy v roku 2022 podcenili výsledok demokratov.

Republikáni sa v kampani snažia vykresľovať demokratov ako socialistov a politických extrémistov. Časť demokratických kandidátov v konkurenčných obvodoch preto zdôrazňuje svoju podporu kapitalizmu, aby oslovila aj umiernených a nezávislých voličov. Podľa Galstona môžu ostré predvolebné vyjadrenia republikánov o demokratoch v niektorých tesných súbojoch znížiť ich volebnú podporu o jeden až dva percentuálne body.