Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Príčinou havárie bola mimoriadne nízka teplota, ktorá oslabila tesniace O-krúžky na pravom pomocnom raketovom motore, čo 73 sekúnd po štarte viedlo k narušeniu konštrukcie raketoplánu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Mys Canaveral 23. januára (TASR) - Rodiny astronautov, ktorí zahynuli pri havárii raketoplánu Challenger, sa vo štvrtok opäť zišli na mieste jeho štartu, aby si pripomenuli 40. výročie tejto tragickej udalosti. Všetkých sedem členov posádky zahynulo 28. januára 1986, keď sa Challenger krátko po štarte rozpadol, informovala agentúra AP.
Príčinou havárie bola mimoriadne nízka teplota, ktorá oslabila tesniace O-krúžky na pravom pomocnom raketovom motore, čo 73 sekúnd po štarte viedlo k narušeniu konštrukcie raketoplánu. K tragédii prispel aj nefunkčný spôsob rozhodovania a komunikácie v americkom Národnom úrade pre letectvo a vesmír (NASA), ktoré sa o 17 rokov neskôr podpísali aj pod haváriu raketoplánu Columbia.
Zástupca riaditeľa Kennedyho vesmírneho strediska Kelvin Manning uviedol, že ponaučením z oboch týchto udalostí je neustála ostražitosť „teraz viac než kedykoľvek doteraz“, lebo rakety do vesmíru štartujú takmer denne a ďalšia pilotovaná misia k Mesiacu je otázkou niekoľkých týždňov.
Členkou posádky Challengera bola aj učiteľka Christa McAuliffeová, ktorú vybrali spomedzi viac než 100 učiteľov zo všetkých štátov USA. Na spomienkovom obrade sa vo štvrtok zúčastnili aj dvaja ďalší finalisti programu „učiteľ vo vesmíre“, obaja sú už na dôchodku. Bob Foerster, učiteľ matematiky a prírodných vied zo štátu Indiana, ktorý patril medzi desiatich finalistov, podľa AP uviedol, že je vďačný za to, že po havárii sa vzdelávanie o vesmíre rozvíjalo a posádka Challengera nie je vnímaná len ako „mučeníci“.
AP doplnila, že do pamätníka z čiernej leštenej žuly je vytesaných 25 mien: sedem členov posádky Challengera, sedem obetí havárie Columbie z 1. februára 2003, traja astronauti, ktorí zahynuli pri požiari Apolla 1 27. januára 1967, ako aj ďalší, ktorí prišli o život pri leteckých a iných pracovných nehodách.
Na podujatí na Deň pamiatky NASA, ktorý sa každoročne koná vo štvrtý januárový štvrtok, sa zúčastnili aj príbuzní obetí misií Columbia a Apollo. Pietne obrady sa konali aj na Arlingtonskom národnom cintoríne vo Virgínii a v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone.
Príčinou havárie bola mimoriadne nízka teplota, ktorá oslabila tesniace O-krúžky na pravom pomocnom raketovom motore, čo 73 sekúnd po štarte viedlo k narušeniu konštrukcie raketoplánu. K tragédii prispel aj nefunkčný spôsob rozhodovania a komunikácie v americkom Národnom úrade pre letectvo a vesmír (NASA), ktoré sa o 17 rokov neskôr podpísali aj pod haváriu raketoplánu Columbia.
Zástupca riaditeľa Kennedyho vesmírneho strediska Kelvin Manning uviedol, že ponaučením z oboch týchto udalostí je neustála ostražitosť „teraz viac než kedykoľvek doteraz“, lebo rakety do vesmíru štartujú takmer denne a ďalšia pilotovaná misia k Mesiacu je otázkou niekoľkých týždňov.
Členkou posádky Challengera bola aj učiteľka Christa McAuliffeová, ktorú vybrali spomedzi viac než 100 učiteľov zo všetkých štátov USA. Na spomienkovom obrade sa vo štvrtok zúčastnili aj dvaja ďalší finalisti programu „učiteľ vo vesmíre“, obaja sú už na dôchodku. Bob Foerster, učiteľ matematiky a prírodných vied zo štátu Indiana, ktorý patril medzi desiatich finalistov, podľa AP uviedol, že je vďačný za to, že po havárii sa vzdelávanie o vesmíre rozvíjalo a posádka Challengera nie je vnímaná len ako „mučeníci“.
AP doplnila, že do pamätníka z čiernej leštenej žuly je vytesaných 25 mien: sedem členov posádky Challengera, sedem obetí havárie Columbie z 1. februára 2003, traja astronauti, ktorí zahynuli pri požiari Apolla 1 27. januára 1967, ako aj ďalší, ktorí prišli o život pri leteckých a iných pracovných nehodách.
Na podujatí na Deň pamiatky NASA, ktorý sa každoročne koná vo štvrtý januárový štvrtok, sa zúčastnili aj príbuzní obetí misií Columbia a Apollo. Pietne obrady sa konali aj na Arlingtonskom národnom cintoríne vo Virgínii a v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone.
