Quantcast
< sekcia Zahraničie

Rokovania o Ukrajine v Paríži trvali 8,5 hodiny, presunú sa do Berlína

Minister zahraničných vecí Antony Blinken, archívna snímka. Foto: TASR

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken predtým informoval, že Spojené štáty neurobili žiadne ústupky voči hlavným ruským požiadavkám týkajúcim sa Ukrajiny a NATO.

Paríž 27. januára (TASR) - Stredajšie rozhovory predstaviteľov Francúzska, Nemecka, Ukrajiny a Ruska v tzv. normandskom formáte v Paríži "neboli jednoduché", účastníci sa však dohodli na uskutočnení ďalších rokovaní – o dva týždne v nemeckej metropole Berlín. V stredu večer to oznámil námestník vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Dmitrij Kozak, ktorý na rokovaniach zastupoval Kremeľ. Informovala o tom agentúra AFP.

Stredajšie rozhovory v Elyzejskom paláci trvali podľa agentúry TASS osem a pol hodiny. Hlavným prínosom parížskych rozhovorov bola podľa Kozaka skutočnosť, že "napriek všetkým nezhodám v interpretáciách sme sa zhodli, že prímerie (na východnej Ukrajine) musia dodržiavať všetky strany v súlade s dohodami."

Ako pokračoval Kozak, avizované rokovania v Berlíne sa opäť uskutočnia na úrovni diplomatických vyslancov. O summite vedúcich predstaviteľov sporiacich sa štátov sa zatiaľ neuvažuje, dodal.

"Mali sme ťažký, ale možno prvý priamy rozhovor o všetkých problémoch súvisiacich s implementáciou Minských dohôd," povedal Kozak po skončení rokovaní. Zdôraznil, že proruské separatistické oblasti na východe UKrajiny a zvýšené napätie pozdĺž rusko-ukrajinských hraníc sú "dve samostatné záležitosti".

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken predtým informoval, že Spojené štáty neurobili žiadne ústupky voči hlavným ruským požiadavkám týkajúcim sa Ukrajiny a NATO. Šéf americkej diplomacie to povedal po doručení písomnej odpovede Washingtonu na návrh bezpečnostných záruk, ktoré požaduje Rusko v súvislosti so situáciou na Ukrajine.

Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu či iné postsovietske štáty a aby nehromadila svoje sily v strednej a východnej Európe.

List, ktorý vznikol v rámci koordinovanej odpovede medzi transatlantickými spojencami a partnermi v reakcii na hromadenie ruských jednotiek pri hraniciach Ukrajiny, sa podľa Blinkena týkal tiež opatrení na zvýšenie dôvery v súvislosti s vojenskými cvičeniami a manévrami v Európe. List podľa Blinkena otvára dvere k napredovaniu rokovaní medzi spojencami z NATO a Ruskom o kontrole zbrojenia v otázke strategických zbraní a jadrových hlavíc umiestnených v Európe.