Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 15. máj 2026Meniny má Žofia
< sekcia Zahraničie

Ruská aktivistka spáchala samovraždu, za svoju smrť viní Putina

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Elena Halačová

Napísala, že život sa pre ňu stal „neznesiteľným“, lebo nebola schopná pomôcť ľuďom, ktorí trpia a zomierajú na Ukrajine i v Rusku.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Moskva 15. mája (TASR) - Dlhoročná ruská ľudskoprávna aktivistka a disidentka Nina Litvinovová spáchala samovraždu. Pred smrťou napísala list, v ktorom za svoju smrť viní ruského prezidenta Vladimira Putina. Informoval o tom web Rádia Sloboda (RFE/RL), píše TASR.

O samovražde 80-ročnej Litvinovovej informovali 13. mája aj ruské štátne médiá, pričom však nespomenuli jej angažovanosť v oblasti ochrany ľudských práv.

Nasledujúci deň Litvinovovej sesternica, novinárka Marija Slonimová, zverejnila na sociálnych sieťach úryvok z listu na rozlúčku. Disidentka v ňom kritizovala represie voči odporcom režimu v Rusku aj vojnu proti Ukrajine. Napísala, že život sa pre ňu stal „neznesiteľným“, lebo nebola schopná pomôcť ľuďom, ktorí trpia a zomierajú na Ukrajine i v Rusku.

V liste spomenula mená odsúdených ruských divadelníčok Jevgenije Berkovičovej a Svetlany Petrijčukovej a ďalších osôb považovaných za politických väzňov. „Snažila som sa im pomáhať, ale už nemám silu a vo dne v noci trpím pocitom bezmocnosti. Hanbím sa, ale vzdala som to. Prosím, odpustite mi,“ napísala Litvinovová.

Ruská ľudskoprávna organizácia Memorial uviedla, že Litvinovová pomáhala politickým väzňom už od 60. rokov minulého storočia. Medzi týmito väzňami bol aj jej brat, disident Pavel Litvinov, ktorý sa v auguste 1968 na Červenom námestí v Moskve zúčastnil na proteste proti invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

Pavel a Nina Litvinovovci boli vnukmi diplomata Maxima Litvinova, ktorý bol za éry Josifa Stalina sovietskym ministrom zahraničných vecí.