Moskva 3. augusta (TASR) - Ruské veľvyslanectvo v Ríme v pondelok obvinilo Ukrajinu z bombového útoku, ku ktorému došlo 1. augusta v talianskej reštaurácii v Moskve. Ambasáda tento útok označila za pokus zastrašiť taliansku komunitu v Rusku, informovala agentúra AP, píše TASR.

Veľvyslanectvo uviedlo, že „kyjevskí teroristi“ chceli „zastrašiť Talianov pracujúcich v Rusku a ukázať im, že aj "oni sú v hľadáčiku a môžu sa stať ďalšími obeťami týchto zločincov“.

Podľa veľvyslanectva si sobotňajší útok na reštauráciu Balzi Rossi vyžiadal päť obetí a 19 zranených. Taliansky šéfkuchár a jeho personál vyviazli bez zranení vďaka „bdelosti a nezištnej oddanosti služobným povinnostiam“ zo strany ruského ochrankára.

Ukrajinské vedenie sa k obvineniam bezprostredne nevyjadrilo.

Ruský Národný protiteroristický výbor (NAK), ktorý koordinuje činnosť viacerých bezpečnostných zložiek, krátko po útoku informoval o nižšom počte obetí: uviedol, že pri výbuchu bomby zahynuli traja ľudia vrátane ženy, ktorá výbušninu priniesla do reštaurácie, ochrankára, ktorý sa ju pokúsil zastaviť, a jedného z hostí.

Ďalších 21 ľudí utrpelo zranenia, keď bomba vybuchla pri vchode do reštaurácie. NAK neuviedol, kto bol cieľom útoku, ani neoznámil, kto ho údajne zorganizoval.

Moskovský primátor Sergej Sobianin v nedeľu označil výbuch za „brutálny teroristický čin“, nepovedal však, kto za ním podľa neho stojí.

Reštaurácia Balzi Rossi sa nachádza na prízemí výškovej budovy, ktorá patrí medzi sedem moskovských mrakodrapov postavených za vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo vyhlásenie veľvyslanectva v Ríme bez ďalšieho komentára. Na otázky týkajúce sa vyššieho počtu obetí nereagovalo.

Viaceré ruské médiá uviedli, že cieľom útoku mohol byť ruský generál, ktorý v reštaurácii oslavoval narodeniny. Niektoré médiá tvrdili, že mohlo ísť o generálplukovníka Alexandra Čajka, ktorý v roku 2022 velil jednotkám pri neúspešnom pokuse o dobytie ukrajinského hlavného mesta Kyjev a nedávno bol vymenovaný za veliteľa ruských vzdušných a kozmických síl. Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť.

Denník Kommersant informoval, že bomba ukrytá v darčekovej škatuli bola pravdepodobne odpálená na diaľku a žena, ktorá ju niesla, nemusela vedieť, čo sa v nej nachádza. Podľa denníka bomba obsahovala približne jeden kilogram výbušniny a kovové guľôčky určené na zvýšenie ničivosti výbuchu.

Agentúra AFP pripomenula, že v Moskve i ďalších mestách sa v minulosti odohralo niekoľko teroristických útokov. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 boli ukrajinské bezpečnostné zložky obviňované z niekoľkých atentátov alebo pokusov o atentát na ruských vojenských predstaviteľov či verejne známe osobnosti podporujúce ruskú vojnu proti Ukrajine.

Vo februári v jednom z bytových domov v Moskve utrpel strelné zranenie zástupca šéfa ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU generálporučík Vladimir Alexejev. Ukrajina poprela, že by s týmto útokom mala niečo spoločné.

V decembri 2025 zahynul pri bombovom útoku na auto v južnej Moskve generálporučík Fanil Sarvarov, ktorý viedol odbor operačnej prípravy Generálneho štábu ruských ozbrojených síl. Ukrajina sa k útoku nevyjadrila.

V apríli 2025 zahynul pri výbuchu bomby nastraženej v aute generálporučík Jaroslav Moskalik, zástupca šéfa hlavného operačného odboru ruského Generálneho štábu. Ukrajina sa k útoku neprihlásila, naznačila však, že s ním môže súvisieť.

V decembri 2024 zahynul pri výbuchu bomby ukrytej v skútri generálporučík Igor Kirillov, ktorý velil ruským jednotkám radiačnej, chemickej a biologickej ochrany. Išlo o jeden z mála útokov, ku ktorým sa Ukrajina otvorene prihlásila.

Medzi ďalšie známe obete bombových útokov v Rusku patrili Daria Duginová, dcéra vplyvného nacionalistického ideológa Alexandra Dugina, a Vladlen Tatarskij, známy prokremeľský vojenský bloger. Kyjev poprel účasť na útoku, pri ktorom zahynula Duginová, a k útoku na Tatarského sa jednoznačne nevyjadril.