Vladimir Putin už 27. augusta oznámil, že Rusko na žiadosť bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka vytvorilo rezervu príslušníkov bezpečnostných zložiek.
Minsk 18. decembra (TASR) - Bieloruské ministerstvo vnútra a velenie ruskej Národnej gardy podpísali dohodu o spolupráci, ktorá zahŕňa organizovanie spoločných cvičení a školení i spoluprácu v oblasti ochrany verejného poriadku a strategicky dôležitých objektov. Informovala o tom v piatok agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na text dohody zverejnený na oficiálnom webe bieloruskej vlády.
Ako oblasť spolupráce je v dokumente definovaná aj ochrana verejného poriadku a zaistenie verejnej bezpečnosti, ochrana dôležitých štátnych zariadení, špeciálneho nákladu, ako aj boj proti terorizmu a extrémizmu.
Podľa portálu Deutsche Welle bola dohoda uzavretá v Minsku 19. novembra a účinnosť nadobudla ešte v ten istý deň.
Šéf Kremľa Vladimir Putin už 27. augusta oznámil, že Rusko - ako najbližší spojenec Minska - na žiadosť bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka vytvorilo rezervu príslušníkov bezpečnostných zložiek na pomoc Bielorusku pre prípad, že by takúto podporu potrebovalo.
Alexandr Lukašenko (vľavo) a ruský prezident Vladimir Putin, foto z archívu.Foto: TASR/AP
Putin vtedy zároveň poznamenal, že ruské sily nebudú nasadené, kým extrémistické prejavy v Bielorusku "neprekročia rámec" a nezačne sa s násilnosťami a ničením. Agentúra RIA Novosti vo svojej správe konštatovala, že bieloruská strana takúto pomoc nepotrebovala, ruské bezpečnostné jednotky zo špeciálnej rezervy preto v polovici septembra opustili pohraničnú oblasť s Bieloruskom.
Táto rezerva mala byť v prípade potreby nasadená proti účastníkom masových demonštrácií, ktoré sa v Bielorusku konajú od 9. augusta na protest proti falšovaniu prezidentských volieb a vyhláseniu Lukašenka za ich víťaza.
Tieto protesty sú tvrdo potláčané bieloruskou poriadkovou políciou a jednotkami osobitného určenia, ktoré používajú silu aj voči ženám a starým ľuďom.
Podľa odhadov OSN boli počas protestov v Bielorusku zadržané desaťtisíce ľudí, pričom časť z nich za účasť na nepovolených zhromaždeniach súdne stíhali a odsúdili na tresty odňatia slobody.
Európska únia i ďalšie štáty a medzinárodné organizácie odmietli uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta, lebo augustové voľby v Bielorusku podľa ich názoru neboli spravodlivé ani slobodné.
