Moskva 17. augusta (TASR) - Súd v ruskom Pskove v pondelok odsúdil opozičného politika a podpredsedu strany Jabloko Leva Šlosberga na 11 rokov a jeden mesiac väzenia za opakovanú „diskreditáciu“ ruskej armády a šírenie údajne nepravdivých informácií o armáde. Obžalovaný vinu pred súdom nepriznal. Tlačová služba strany Jabloko medzičasom oznámila, že Šlosberg sa proti verdiktu súdu odvolá. Podľa správ ruských nezávislých médií o tom informovali agentúra AFP a stanica Deutsche Welle, píše TASR.

Prokuratúra pre Šlosberga žiadala trest 12 rokov a jeden mesiac väzenia. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj politikov predchádzajúci trest – v novembri 2025 mu uložili 420 hodín verejnoprospešných prác za porušenie povinností vyplývajúcich zo statusu tzv. zahraničného agenta.

Obvinenie z diskreditácie ruskej armády sa týkalo záznamu diskusie historika Jurija Pivovarova a Šlosberga zverejneného na sociálnej sieti Odnoklassniki. Opozičný politik sa v nej zasadzoval za čo najskoršie vyhlásenie prímeria vo vojne na Ukrajine. Pred súdom Šlosberg upozorňoval na to, že je stíhaný za šírenie výrokov svojho oponenta, s ktorým pritom v diskusii polemizoval.

Obvinenie zo šírenia tzv. falošných správ o ruskej armáde súviselo s tým, že Šlosberg vo februári 2022 na svojom kanáli na platforme Telegram zdieľal príspevok rozhlasovej stanice Echo Moskvy s titulnou stranou britského denníka Daily Mirror. Bola na nej zobrazená zakrvavená žena, ruský prezident Vladimir Putin a napísané „Jej krv... Jeho ruky“. Šlosberg poukazoval na to, že tento príspevok zverejnil ešte pred prijatím zákona o trestaní lživých informácií o ruskej armáde.

Ako uviedol ruský nezávislý web Meduza.io, záverečné pojednávanie sa konalo 14. augusta bez prítomnosti všetkých troch Šlosbergových obhajcov. Sudkyňa Viktorija Maľamovová odmietla pojednávanie odročiť a napriek Šlosbergovým námietkam mu ustanovila obhajcu ex offo. Politik sa napokon na záverečných rečiach ani nezúčastnil.

Vo svojom záverečnom vystúpení Šlosberg hovoril o potrebe prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou. Sudkyňa ho však opakovane prerušovala s odôvodnením, že jeho výroky nesúvisia s prejednávanou trestnou vecou.

Šlosberg je jedným z mála ruských opozičných politikov, ktorí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu verejne vystupovali proti vojne a zároveň zostali žiť v Rusku. Dlhodobo presadzoval predovšetkým zastavenie bojov, čo mu prinieslo kritiku časti ruskej opozície pôsobiacej v exile.

V júni 2023 ho ruské úrady zaradili na zoznam zahraničných agentov. Následne dostal viaceré pokuty za údajné diskreditovanie armády a porušovanie povinností spojených s týmto označením. Od júna 2025 bol v domácom väzení a v decembri toho istého roku ho po vznesení ďalšieho obvinenia zo šírenia falošných správ o armáde presunuli do vyšetrovacej väzby.

Šlosberg sa dostal do širšieho povedomia už v roku 2014, keď ako riaditeľ novín Pskovskaja gubernija informoval o tajných pohreboch ruských výsadkárov, ktorí podľa jeho zistení zahynuli v bojoch na východe Ukrajiny. Krátko po zverejnení článku ho neznámi útočníci napadli. Utrpel pri tom otras mozgu a ďalšie zranenia.