Attack on Prime Minister
News in English
Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, Rusko nasadilo svoje sily na hliadkovanie na tejto trase v roku 2020 po vojne medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Autor TASR
Moskva 5.septembra (TASR) - Rusko v utorok odmietlo kritiku Arménska, že ruské jednotky nedokážu udržať poriadok v Lačinskom koridore - jedinej ceste spájajúcej Arménsko s odštiepeneckým regiónom Náhorný Karabach.
Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, Rusko nasadilo svoje sily na hliadkovanie na tejto trase v roku 2020 po vojne medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Jerevan však obviňuje Baku, že koridor blokuje a bráni tak prísunu potravín do lokalít obývaných Arménmi.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v rozhovore, ktorý koncom minulého týždňa vyšiel v talianskom denníku La Repubblica, uviedol, že Moskva buď "nie je schopná, alebo nie je ochotná" kontrolovať Lačinský koridor.
"Vidíme, že Rusko sa samo sťahuje z regiónu v závislosti od opatrení, ktoré prijme alebo neprijme," povedal. Podľa jeho názoru Moskva buď "nie je schopná, alebo nie je ochotná udržať kontrolu nad Lačinským koridorom".
Kremeľ však v utorok tvrdenie, že sa stiahol z južného Kaukazu - vrátane lačinského regiónu -, odmietol.
"Rusko naďalej plní svoju úlohu garanta bezpečnosti... Rusko sa nikam neodchádza ani sa nechystá odísť," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
"Rusko zohráva veľmi dôležitú úlohu pri stabilizácii situácie a deeskalácii konfliktu v tomto regióne. A bude v tom pokračovať," zdôraznil Peskov.
Arménsko a Azerbajdžan viedli dve vojny o zvrchovanosť nad hornatým územím Náhorného Karabachu. Napätie sa vystupňovalo začiatkom júla, keď Azerbajdžan uzavrel dopravu v Lačinskom koridore, jedinej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom. Jerevan následne obvinil Azerbajdžan, že v enkláve, ktorú obývajú prevažne Arméni, spôsobil humanitárnu krízu.
V oblasti sa zintenzívnili aj cezhraničné útoky, pričom zo zodpovednosti za ne sa Baku sa Jerevanom obviňujú navzájom.
AFP dodala, že posledný incident tohto druhu sa odohral minulý piatok a o život pri ňom prišli štyria arménski vojaci. Traja azerbajdžanskí vojaci utrpeli zranenia.
Rusko, ktoré má na mieste kontingent vojakov, sa snaží takéto krízy zvládnuť, ale Arménsko ho opakovane obviňuje z nečinnosti.
Prítomnosť ruských vojakov v danej oblasti je zakotvená v dohode o prímerí, ktorú Moskva sprostredkovala na jeseň roku 2020 a ktorou sa skončila šesť týždňov trvajúca vojna medzi Baku a Jerevanom.
Arménske jednotky boli v tomto konflikte porazené a Arménsko bolo v súlade s dohodou o prímerí prinútené vzdať sa územia, ktoré ovládalo celé desaťročia.
Rusko sa zaviazalo rozmiestniť v regióne vojakov, aby zaručili slobodu pohybu medzi Arménskom a Náhorným Karabachom. Jerevan však Moskvu obviňuje, že túto úlohu nesplnila.
Obe strany vojenského konfliktu nie sú schopné dosiahnuť trvalé mierové riešenie napriek sprostredkovateľskému úsiliu Európskej únie, Spojených štátov a Ruska, doplnila AFP.
Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, Rusko nasadilo svoje sily na hliadkovanie na tejto trase v roku 2020 po vojne medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Jerevan však obviňuje Baku, že koridor blokuje a bráni tak prísunu potravín do lokalít obývaných Arménmi.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v rozhovore, ktorý koncom minulého týždňa vyšiel v talianskom denníku La Repubblica, uviedol, že Moskva buď "nie je schopná, alebo nie je ochotná" kontrolovať Lačinský koridor.
"Vidíme, že Rusko sa samo sťahuje z regiónu v závislosti od opatrení, ktoré prijme alebo neprijme," povedal. Podľa jeho názoru Moskva buď "nie je schopná, alebo nie je ochotná udržať kontrolu nad Lačinským koridorom".
Kremeľ však v utorok tvrdenie, že sa stiahol z južného Kaukazu - vrátane lačinského regiónu -, odmietol.
"Rusko naďalej plní svoju úlohu garanta bezpečnosti... Rusko sa nikam neodchádza ani sa nechystá odísť," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
"Rusko zohráva veľmi dôležitú úlohu pri stabilizácii situácie a deeskalácii konfliktu v tomto regióne. A bude v tom pokračovať," zdôraznil Peskov.
Arménsko a Azerbajdžan viedli dve vojny o zvrchovanosť nad hornatým územím Náhorného Karabachu. Napätie sa vystupňovalo začiatkom júla, keď Azerbajdžan uzavrel dopravu v Lačinskom koridore, jedinej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom. Jerevan následne obvinil Azerbajdžan, že v enkláve, ktorú obývajú prevažne Arméni, spôsobil humanitárnu krízu.
V oblasti sa zintenzívnili aj cezhraničné útoky, pričom zo zodpovednosti za ne sa Baku sa Jerevanom obviňujú navzájom.
AFP dodala, že posledný incident tohto druhu sa odohral minulý piatok a o život pri ňom prišli štyria arménski vojaci. Traja azerbajdžanskí vojaci utrpeli zranenia.
Rusko, ktoré má na mieste kontingent vojakov, sa snaží takéto krízy zvládnuť, ale Arménsko ho opakovane obviňuje z nečinnosti.
Prítomnosť ruských vojakov v danej oblasti je zakotvená v dohode o prímerí, ktorú Moskva sprostredkovala na jeseň roku 2020 a ktorou sa skončila šesť týždňov trvajúca vojna medzi Baku a Jerevanom.
Arménske jednotky boli v tomto konflikte porazené a Arménsko bolo v súlade s dohodou o prímerí prinútené vzdať sa územia, ktoré ovládalo celé desaťročia.
Rusko sa zaviazalo rozmiestniť v regióne vojakov, aby zaručili slobodu pohybu medzi Arménskom a Náhorným Karabachom. Jerevan však Moskvu obviňuje, že túto úlohu nesplnila.
Obe strany vojenského konfliktu nie sú schopné dosiahnuť trvalé mierové riešenie napriek sprostredkovateľskému úsiliu Európskej únie, Spojených štátov a Ruska, doplnila AFP.
