Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Ukrajina si pritom v nedeľu 26. apríla pripomenie 40 rokov od havárie v Černobyle z roku 1986.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Kyjev 22. apríla (TASR) - Rusko počas útokov na Ukrajinu opakovane odpaľovalo drony a rakety na letovej dráhe v blízkosti nepoužívanej jadrovej elektrárne v Černobyli, čím zvýšilo riziko veľkej jadrovej havárie, uviedol pre agentúru Reuters ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko, informuje v stredu TASR.
Kravčenko v písomnom vyhlásení opísal doteraz neoznámenú ruskú vojenskú aktivitu v blízkosti ukrajinských jadrových zariadení. Ukrajina si pritom v nedeľu 26. apríla pripomenie 40 rokov od havárie v Černobyle z roku 1986.
Okrem odstavenej Černobyľskej elektrárne má krajina štyri jadrové elektrárne vrátane Záporožskej - najväčšej v Európe -, ktorá je okupovaná ruskými silami. Tie ju obsadili krátko po začatí invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Generálny prokurátor uviedol, že Černobyľ aj dvojreaktorová Chmeľnycká jadrová elektráreň na západe krajiny sa od invázie nachádzajú na dráhe letu ruských hypersonických balistických rakiet Kinžal.
Celkovo 35 týchto striel bolo zaznamenaných v rôznych vzdialenostiach do zhruba 20 kilometrov od Černobyľskej alebo Chmeľnyckej elektrárne. „Takéto odpaly nemožno vysvetliť žiadnymi vojenskými dôvodmi. Je zrejmé, že prelety ponad jadrové zariadenia sa uskutočňujú výlučne s cieľom zastrašovania a teroru,“ podotkol Kravčenko. Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o reakciu k tomuto článku neodpovedalo, píše Reuters.
Kinžal je nadzvuková strela odpaľovaná zo vzduchu, ktorá môže niesť hlavicu s hmotnosťou 500 kilogramov. Pri rýchlosti 6500 kilometrov za hodinu prekoná päť kilometrov za približne tri sekundy.
Kravčenko uviedol, že v troch prípadoch tieto rakety spadli počas letu na zem, len približne desať kilometrov od Chmeľnyckej jadrovej elektrárne. Nebolo jasné, prečo rakety spadli, podľa prokurátora však trosky nenaznačovali, že by boli zostrelené.
K jadrovej havárii v Černobyli došlo v roku 1986. Po nej sa radiácia rozšírila do celej Európy. Posledný funkčný reaktor elektrárne bol odstavený v roku 2000. Rusko ju viac ako mesiac okupovalo počas prvých týždňov invázie, keď sa jeho jednotky pokúšali o postup na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, no následne sa stiahli.
„Úmyselné prelety (dronov) s výbušnými hlavicami ponad jadrové zariadenia sú prinajmenšom mimoriadne nezodpovedné a naznačujú úplné ignorovanie... bezpečnosti civilistov nielen na Ukrajine, ale v celej Európe,“ upozornil Kravčenko, podľa ktorého ruská armáda pravdepodobne využíva Černobyľ ako trasu pre drony, aby sa obišla protivzdušnú obranu, ktorá je sústredená najmä okolo miest a infraštruktúry.
Vo februári minulého roka zasiahol objekt, ktorý Ukrajina identifikovala ako ruský útočný dron s dlhým doletom, jadrové zariadenie v Černobyli a prerazil ochranný štít proti žiareniu. Kremeľ v tom čase poprel svoju zodpovednosť s tým, že jeho sily neútočia na jadrovú infraštruktúru a že Ukrajina pravdepodobne podnikla útok sama ako „provokáciu“.
Kravčenko v písomnom vyhlásení opísal doteraz neoznámenú ruskú vojenskú aktivitu v blízkosti ukrajinských jadrových zariadení. Ukrajina si pritom v nedeľu 26. apríla pripomenie 40 rokov od havárie v Černobyle z roku 1986.
Okrem odstavenej Černobyľskej elektrárne má krajina štyri jadrové elektrárne vrátane Záporožskej - najväčšej v Európe -, ktorá je okupovaná ruskými silami. Tie ju obsadili krátko po začatí invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Generálny prokurátor uviedol, že Černobyľ aj dvojreaktorová Chmeľnycká jadrová elektráreň na západe krajiny sa od invázie nachádzajú na dráhe letu ruských hypersonických balistických rakiet Kinžal.
Celkovo 35 týchto striel bolo zaznamenaných v rôznych vzdialenostiach do zhruba 20 kilometrov od Černobyľskej alebo Chmeľnyckej elektrárne. „Takéto odpaly nemožno vysvetliť žiadnymi vojenskými dôvodmi. Je zrejmé, že prelety ponad jadrové zariadenia sa uskutočňujú výlučne s cieľom zastrašovania a teroru,“ podotkol Kravčenko. Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o reakciu k tomuto článku neodpovedalo, píše Reuters.
Kinžal je nadzvuková strela odpaľovaná zo vzduchu, ktorá môže niesť hlavicu s hmotnosťou 500 kilogramov. Pri rýchlosti 6500 kilometrov za hodinu prekoná päť kilometrov za približne tri sekundy.
Kravčenko uviedol, že v troch prípadoch tieto rakety spadli počas letu na zem, len približne desať kilometrov od Chmeľnyckej jadrovej elektrárne. Nebolo jasné, prečo rakety spadli, podľa prokurátora však trosky nenaznačovali, že by boli zostrelené.
K jadrovej havárii v Černobyli došlo v roku 1986. Po nej sa radiácia rozšírila do celej Európy. Posledný funkčný reaktor elektrárne bol odstavený v roku 2000. Rusko ju viac ako mesiac okupovalo počas prvých týždňov invázie, keď sa jeho jednotky pokúšali o postup na ukrajinské hlavné mesto Kyjev, no následne sa stiahli.
„Úmyselné prelety (dronov) s výbušnými hlavicami ponad jadrové zariadenia sú prinajmenšom mimoriadne nezodpovedné a naznačujú úplné ignorovanie... bezpečnosti civilistov nielen na Ukrajine, ale v celej Európe,“ upozornil Kravčenko, podľa ktorého ruská armáda pravdepodobne využíva Černobyľ ako trasu pre drony, aby sa obišla protivzdušnú obranu, ktorá je sústredená najmä okolo miest a infraštruktúry.
Vo februári minulého roka zasiahol objekt, ktorý Ukrajina identifikovala ako ruský útočný dron s dlhým doletom, jadrové zariadenie v Černobyli a prerazil ochranný štít proti žiareniu. Kremeľ v tom čase poprel svoju zodpovednosť s tým, že jeho sily neútočia na jadrovú infraštruktúru a že Ukrajina pravdepodobne podnikla útok sama ako „provokáciu“.
