
Meľnyk viedol jednu z frakcií Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá bola aktívna najmä v 30. až 50. rokoch 20. storočia a presadzovala ukrajinskú nezávislosť.
Autor TASR
Moskva 28. mája (TASR) - Rusko si vo štvrtok predvolalo luxemburského veľvyslanca Thomasa Reisena, aby mu tlmočilo protest voči exhumácii ukrajinského nacionalistu Andrija Meľnyka, ktorého Moskva označila za nacistického kolaboranta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Meľnyk viedol jednu z frakcií Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá bola aktívna najmä v 30. až 50. rokoch 20. storočia a presadzovala ukrajinskú nezávislosť. Pre dosiahnutie tohto cieľa spolupracovala s nacistickým Nemeckom.
V roku 1940 sa z Meľnykovej OUN oddelili radikálni členovia pod vedením Stepana Banderu. Mnohí z nich sa neskôr stali členmi Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktorá sa podieľala na Volynskom masakri, deportáciách židov a v násilnostiach pokračovala v juhovýchodnom Poľsku, severovýchodnom Slovensku a na západnej Ukrajine aj po skončení druhej svetovej vojny.
Stúpenci Meľnykom vedenej OUN sa k UPA nepridali a pôsobili v exile. V roku 1944 nacisti Meľnyka umiestnili do koncentračného tábora Sachsenhausen, keďže jeho snahy o dosiahnutie ukrajinskej nezávislosti neboli v súlade s cieľmi nacistického Nemecka. Po druhej svetovej vojne zostal žiť v exile. Zomrel v roku 1964 v nemeckom Kolíne a pochovaný bol v Luxemburgu.
Jeho pozostatky exhumovali a spolu s telom jeho manželky v pondelok so štátnymi poctami opätovne pochovali na vojenskom cintoríne neďaleko Kyjeva.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová to označila za znak neúcty voči miliónom obetí nacistického Nemecka.
Repatriácia pozostatkov Meľnyka je podľa AFP súčasťou širšieho štátom riadeného projektu zameraného na vytvorenie panteónu ukrajinských národných hrdinov. Cieľom je zjednotiť Ukrajinu v boji proti ruskej invázii okolo niektorých historických osobností aj za cenu prehliadania kontroverzných častí ich života.
Meľnyk viedol jednu z frakcií Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorá bola aktívna najmä v 30. až 50. rokoch 20. storočia a presadzovala ukrajinskú nezávislosť. Pre dosiahnutie tohto cieľa spolupracovala s nacistickým Nemeckom.
V roku 1940 sa z Meľnykovej OUN oddelili radikálni členovia pod vedením Stepana Banderu. Mnohí z nich sa neskôr stali členmi Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktorá sa podieľala na Volynskom masakri, deportáciách židov a v násilnostiach pokračovala v juhovýchodnom Poľsku, severovýchodnom Slovensku a na západnej Ukrajine aj po skončení druhej svetovej vojny.
Stúpenci Meľnykom vedenej OUN sa k UPA nepridali a pôsobili v exile. V roku 1944 nacisti Meľnyka umiestnili do koncentračného tábora Sachsenhausen, keďže jeho snahy o dosiahnutie ukrajinskej nezávislosti neboli v súlade s cieľmi nacistického Nemecka. Po druhej svetovej vojne zostal žiť v exile. Zomrel v roku 1964 v nemeckom Kolíne a pochovaný bol v Luxemburgu.
Jeho pozostatky exhumovali a spolu s telom jeho manželky v pondelok so štátnymi poctami opätovne pochovali na vojenskom cintoríne neďaleko Kyjeva.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová to označila za znak neúcty voči miliónom obetí nacistického Nemecka.
Repatriácia pozostatkov Meľnyka je podľa AFP súčasťou širšieho štátom riadeného projektu zameraného na vytvorenie panteónu ukrajinských národných hrdinov. Cieľom je zjednotiť Ukrajinu v boji proti ruskej invázii okolo niektorých historických osobností aj za cenu prehliadania kontroverzných častí ich života.




