Kyjev 1. marca (TASR) - Ukrajina uviedla dnes svoje ozbrojené sily do plnej bojovej pohotovosti a varovala Rusko, že akákoľvek vojenská intervencia by mohla vyústiť do vojny.

Ako spresnila agentúra UNIAN, pod zvýšenou ochranou sú od dnešného večera na Ukrajine aj všetky strategicky dôležité objekty, vrátane energetickej infraštruktúry.

Rozhodnutie uviesť armádu do plnej bojovej pohotovosti oznámil dnes večer v Kyjeve dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov. Turčynov súčasne obyvateľstvo Ukrajiny vyzval zachovať pokoj a nedopustiť provokácie ani rabovanie.

"Berúc do úvahy potenciálnu agresiu, vydal som rozkaz uviesť ozbrojené sily do stavu plnej bojovej pohotovosti," vyhlásil Turčynov.

Ukrajinské radikálne hnutie Pravý sektor vyhlásilo dnes mobilizáciu a ozbrojenie všetkých svojich členov a oddielov, informovala agentúra Interfax. Ide o reakciu rozhodnutie hornej komory ruského parlament - Rady federácie, ktorá dnes schválila žiadosť prezidenta Vladimira Putina na použitie ruskej vojenskej sily na území Ukrajiny.

Pravý sektor súčasne vyzval svojich príslušníkov, aby v rámci možností koordinovali svoje kroky s predstaviteľmi ukrajinských ozbrojených síl, Rady bezpečnosti Ukrajiny a ministerstva vnútra.

Vo svojom vyhlásení, ktoré Pravý sektor zverejnil na svojej stránke na sociálnej sieti Vkontakte, hnutie "všetkým občanom Ukrajiny, vrátane Rusov," pripomína, že ide "o protiimperiálny, nie rusofóbny boj".

Pravý sektor súčasne vyzval "Hnutie odporu na Kaukaze, ako aj všetky ostatné oslobodzovacie hnutia v Rusku, aby sa aktivizovali".

Líder ukrajinskej strany UDAR Vitalij Kličko dnes podľa agentúry Interfax požiadal dočasného ukrajinského prezidenta Oleksandra Turčynova, aby vyhlásil všeobecnú mobilizáciu. Kličko súčasne vyzval na zvolanie mimoriadneho zasadania ukrajinského parlamentu, na ktorom by sa poslanci zaoberali vypovedaním zmluvy o dislokovaní ruskej čiernomorskej flotily na Kryme.

V súvislosti s agresiou Ruska voči Ukrajine Kličko apeloval aj na urýchlené zvolanie Bezpečnostnej rady OSN. Ukrajinský parlament by podľa Klička mal súčasne požiadať štáty garantujúce bezpečnosť Ukrajiny, aby začali plniť záväzky, ktoré im vyplývajú z Budapeštianskej deklarácie.

Kličko sa okrem toho obrátil aj na Ukrajincov žijúcich v Rusku, aby protestovali proti najnovším krokom ruského vedenia a snažili sa ovplyvniť verejnosť v Rusku. Rusov žijúcich na Ukrajine zasa požiadal prejaviť podporu ukrajinskej vláde.

Prezident Putin o vyslaní vojakov ešte nerozhodol

Ruský prezident Vladimir Putin doposiaľ nerozhodol o vyslaní ruských vojakov na ukrajinské územie. Podľa agentúry Interfax o tom dnes informoval hovorca Kremľa.

FOTO TASR/AP Photo

Moskva podľa neho dúfa, že už nedôjde k ďalšej eskalácii situácie na Ukrajine.

Horná komora ruského parlamentu veľkou väčšinou schválila dnes žiadosť prezidenta Vladimira Putina o použitie vojenskej sily na území Ukrajiny. Informovali o tom svetové tlačové agentúry s odvolaním sa na ruské médiá.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Grigorij Karasin dnes zároveň uviedol, že súhlas hornej komory parlamentu s použitím ruskej vojenskej sily na území Ukrajiny neznamená, že sa tak stane skoro.

O Putinovej žiadosti, adresovanej Rade federácie, predtým vo vyhlásení informoval Kremeľ. "V súvislosti s mimoriadnou situáciou na Ukrajine, s hrozbou pre životy občanov Ruskej federácie, našich krajanov a príslušníkov ozbrojených síl Ruskej federácie na ukrajinskom území (Autonómnej republiky Krym)... odovzdávam návrh na použitie ozbrojených síl Ruskej federácie na území Ukrajiny do normalizácie socio-politickej situácie v tejto krajine," uvádzalo sa vo vyhlásení.

Rusko je znepokojené so situáciou na Kryme

Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes vyhlásilo, že Moskva je "krajne znepokojená" nedávnym vývojom na ukrajinskom polostrove Krym a že tento vývoj potvrdzuje túžbu kyjevských politikov destabilizovať tamojšiu situáciu. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.

"Sme presvedčení, že je krajne nezodpovedné ďalej stupňovať napätie v už aj tak vypätej situácii na Kryme," uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení.

FOTO TASR/AP

Nový proruský premiér na Kryme Sergej Aksionov dnes už skôr požiadal Moskvu a ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc pri riešení začínajúceho konfliktu na polostrove. Niekoľko minút po zverejnení premiérovej žiadosti citovali ruské tlačové agentúry zdroj z Putinovej vlády, podľa ktorého Aksionovova žiadosť "neostane nepovšimnutá".

Aksionov tiež verejnosti oznámil, že má pod kontrolou všetky vojenské sily, políciu a ďalšie bezpečnostné služby na Kryme, ktoré budú plniť iba jeho príkazy. Upozornil veliteľov, ktorí s tým nesúhlasia, že by mali zo svojich postov odísť, ako informovali tlačové agentúry DPA a AP.

"Vzhľadom na moju zodpovednosť za životy a bezpečnosť občanov žiadam prezidenta Ruska Vladimira Putina o pomoc pri zaisťovaní mieru a pokoja na území autonómnej Krymskej republiky," napísal Aksionov vo vyhlásení.

Aksionov dodal, že k rozhodnutiu dospel po tom, čo nová vláda v Kyjeve v piatok porušila štatút autonómie Krymu pri vymenovaní nového policajného šéfa pre Krym.

Aksionov, šéf hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove, bol za premiéra vymenovaný krymským parlamentom vo štvrtok 27. februára - v období, keď na Ukrajine prudko stúplo napätie, pretože Krym odporuje novým predstaviteľom v Kyjeve, ktorí prevzali moc v štáte minulý týždeň.



Rusko odmieta rokovať s Ukrajinou, tvrdí ukrajinský minister

Americký prezident Barack Obama v piatok reagoval na správy o pohyboch ruskej armády po území Ukrajiny varovaním, že akákoľvek ruská vojenská akcia destabilizuje situáciu, čo nie je v záujme Ukrajiny, Ruska ani Európy.

V piatok nastal totiž prudký vývoj udalostí na Kryme, kde žije väčšinové ruské obyvateľstvo. Ozbrojení muži označení ako ruskí vojaci obsadili kľúčové letiská na polostrove, kde má základňu ruská Čiernomorská flotila.

Rusko odmieta rokovať s Ukrajinou v rámci dohody o zaručený územnej celistvosti krajiny. Podľa agentúry Interfax to dnes uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščyca.