Moskva/Jerevan 8. júna (TASR) - Ruské ministerstvo zahraničných vecí skritizovalo parlamentné voľby v Arménsku tvrdením, že ich sprevádzalo „západné zasahovanie“ a „bezprecedentný tlak“ na opozíciu. Podľa Moskvy výsledky ukázali rozdelenie arménskej spoločnosti a pokles podpory arménskeho premiéra Nikola Pašinjana, informovala v pondelok agentúra AP.

Arménsky vyšetrovací výbor medzičasom oznámil, že začal 59 trestných konaní pre podozrenia z porušenia volebných pravidiel vrátane viacnásobného hlasovania a zadržal deväť osôb. Kremeľ uviedol, že správy o „početných porušeniach“ zákona o voľbách v Arménsku pozorne sleduje.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v reakcii na výsledok hlasovania uviedla, že Moskva plánuje budovať ďalšie vzťahy s Jerevanom podľa konkrétnych krokov arménskeho vedenia a má záujem o silnú a skutočne suverénnu krajinu.

Zacharovová zároveň upozornila, že nedeľňajšie voľby ukázali hlbokú polarizáciu arménskej spoločnosti.

„Za takýchto podmienok prijímať jednostranné rozhodnutia o smerovaní Arménska bez zohľadnenia názorov všetkých vrstiev obyvateľstva znamená viesť krajinu k ďalšiemu rozdeleniu a sociálno-ekonomickým otrasom,“ povedala.

Moskva podľa hovorkyne rezortu diplomacie očakáva, že arménske vedenie sa bude riadiť národnými záujmami. Tvrdí tiež, že v spoločnosti je „záujem o ďalší rozvoj rusko-arménskych vzťahov a pokračovaní členstva krajiny v euroázijských integračných štruktúrach“, ktoré podľa nej prinášajú obyvateľstvu konkrétne výhody.

Pašinjanov hlavný súper, Samvel Karapetjan, ktorý je v domácom väzení, označil voľby za „hanebné“. Hovoril o údajných nezrovnalostiach, represii a zatýkaní členov svojho volebného tímu.

Kritici obviňujú Pašinjana z využívania súdov, polície a štátnych zdrojov na vytváranie tlaku na opozíciu a tvrdia, že jeho pôvodne reformná vláda sa prikláňa k autoritatívnym metódam.

Analytik Armen Badaljan uviedol, že jeho strana získala dostatok mandátov na vytvorenie novej vlády, no nedosiahla ústavnú väčšinu potrebnú na prijatie zmien ústavy, ktoré požaduje Azerbajdžan ako podmienku uzavretia mierovej zmluvy.

Pašinjan výsledok volieb označil za „historické víťazstvo“ a prisľúbil pokračovanie vyváženej zahraničnej politiky. Vyhlásil, že Arménsko bude pokračovať v zbližovaní so Západom a zároveň rozvíjať vzťahy s Ruskom.

„Dúfam, že to vyvolá pozitívnu reakciu Turecka a Azerbajdžanu. Potrebujeme inštitucionalizovať mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom,“ povedal na tlačovej konferencii.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zagratulovala Pašinjanovi k volebnému víťazstvu a ubezpečila ho o podpore Európskej únie.

„Arménsko sa môže na nás spoľahnúť. Duch zamatovej revolúcie, ktorú ste viedli v roku 2018, je stále živý. Veľmi si vážime naše partnerstvo s demokratickým Arménskom, ktoré sa čoraz viac približuje Európe,“ uviedla na sociálnych sieťach.

Aj francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že výsledok volieb posilní „dynamiku smerujúcu k užším vzťahom s Európou“.

Vzťahy medzi jeho krajinou a Arménskom sú mimoriadne blízke z historických, kultúrnych aj politických dôvodov. Francúzsko patrí medzi prvé štáty, ktoré oficiálne uznali genocídu Arménov, a je dlhodobo vnímané ako jeden z najbližších západných partnerov Arménska v otázke Náhorného Karabachu.

Arménsko sa pod Pašinjanovým vedením od roku 2023 postupne vzďaľuje od Moskvy. Jerevan totiž kritizoval Moskvu za to, že mu neposkytla pomoc, keď Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad regiónom Náhorný Karabach.

Po sčítaní viac ako dvoch tretín všetkých volebných okrskov získala Pašinjanom vedená strana Občianska zmluva 50,83 percenta hlasov. Na druhom mieste je opozičný blok Silné Arménsko pod vedením Samvela Karapetjana so ziskom 23,5 percenta hlasov. Na treťom mieste sa umiestnila Aliancia Arménsko exprezidenta Roberta Kočarjana.

Štvorpercentné kvórum pre vstup do parlamentu pravdepodobne prekoná aj strana Prosperujúce Arménsko vedená proruským podnikateľom Gagikom Carukjanom. Vo voľbách hlasovalo 59 percent oprávnených voličov.