< sekcia Zahraničie

Za polárnym kruhom uniklo z elektrárne viac ako 20.000 ton paliva

Únik vyše 20.000 ton dieselového paliva zo zásobníka tepelnej elektrárne v blízkosti mesta Noriľsk 3. júna 2020. Foto: TASR/AP

Ekologickej havárii v tejto časti Sibíri došlo ešte minulý piatok, keď v tepelnej elektrárni, ktorá dodáva energiu priemyselnému regiónu Noriľska, nastalo zníženie tlaku v jednej z palivových nádrží.

Moskva 3. júna (TASR) - Na území celého Krasnojarského kraja vyhlásili v stredu stav núdze. Stalo sa tak v súvislosti s únikom vyše 20.000 ton dieselového paliva zo zásobníka tepelnej elektrárne v blízkosti mesta Noriľsk ležiaceho za severným polárnym kruhom v ázijskej časti Ruska.

Ako informovala agentúra Interfax, k ekologickej havárii v tejto časti Sibíri došlo ešte minulý piatok, keď v tepelnej elektrárni, ktorá dodáva energiu priemyselnému regiónu Noriľska, nastalo zníženie tlaku v jednej z palivových nádrží. Zásobník obsahoval viac ako 21.000 ton motorovej nafty. Znečisťujúca kvapalina sa dostala do potoka, ktorý sa vlieva do rieky Ambarnaja.

Agentúra AFP informovala, že ruský prezident Vladimir Putin počas stredajšej videokonferencie ostro karhal šéfa dcérskej spoločnosti Norilsk Nickel, ktorá vlastní tepelnú elektráreň NTEK, za to, že informácie o ekologickej havárii zverejnili až po dvoch dňoch.

Spoločnosť Nornickel vo vyhlásení uviedla, že NTEK informoval o tom, čo sa stalo, "včas a korektne".

Krasnojarský gubernátor Alexander Uss však Putinovi povedal, že o "skutočnom stave" sa dozvedel až v nedeľu, a aj to po tom, čo sa na sociálnych sieťach objavili alarmujúce informácie.

Putin v rámci videokonferencie uviedol, že dal súhlas, aby bol v Krasnojarskom kraji vyhlásený stav núdze federálneho významu, čo umožní vyčleniť viac financií na odstránenie následkov ekologickej havárie.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom), ktorý sa zaoberá závažnými trestnými činmi, medzičasom oznámil, že začal tri trestné vyšetrovania a zadržal zamestnanca elektrárne.

Alexej Knižnikov zo Svetového fondu pre ochranu prírody (WWF) uviedol, že práve táto environmentálna organizácia ako prvá upozornila na znečistenie po tom, ako si prostredníctvom vlastných zdrojov preverila informácie o havárii v elektrárni.

"Toto sú obrovské objemy (znečistenia)," povedal Knižnikov. "Bolo pre nich ťažké skryť to," dodal.

Objem uniknutých látok je oveľa väčší ako pri ekologickej havárii z roku 2007, keď v Kerčskom prielive pri Čiernom mori uniklo 5000 ton ropy.

Knižnikov tiež povedal, že motorová nafta je ľahšia ako ropa, takže je pravdepodobné, že sa skôr vyparí než klesne, ale jej odstraňovanie bude náročnejšie.

Rieku Ambarnaja, kam ropné látky unikli, bude ťažké vyčistiť, pretože na použitie člnov má príliš plytké koryto a k miestu ekologickej havárie ani nevedie cesta, napísala AFP s tým, že o tejto situácii bol informovaný aj Putin.

Minister životného prostredia Dmitrij Kobylkin nateraz odmietol návrhy, aby ropné látky boli spálené. Tento spôsob ich likvidácie označil za príliš riskantný. "Neviem si predstaviť, ako sa v arktickom území páli toľko paliva ... taký obrovský oheň v takejto oblasti bude veľkým problémom," dodal minister.