Oslo 19. novembra (TASR) - Dohoda o rybolove medzi Nórskom a Ruskom nebráni podľa rozsudku okresného súdu v Osle uplatneniu sankcií. Ruský rybolovný gigant Norebo a jeho dcérske spoločnosti sa žalobou bránili proti zamietnutiu licencie na rybolov vo výlučnej hospodárskej zóne (VHZ) Nórska. TASR o tom píše píše podľa denníka The Barents Observer.
EÚ v máji 2025 zaradila spoločnosť Norebo do 17. balíka sankcií v snahe obmedziť schopnosti Ruska vykonávať hybridné aktivity a činnosť proti kritickej podmorskej infraštruktúre. Oslo sa v júli toho istého roku k nim pripojilo s tým, že „podporujú bezpečnostné záujmy Nórska“.
Išlo o reakciu na nezvyčajné pohybové vzorce rybárskych plavidiel tejto spoločnosti v blízkosti kritickej infraštruktúry na dne a vojenských objektov a súvisiace podozrenia o zapojení do spravodajskej činnosti podporovanej ruským štátom.
„Cieľom je obmedziť manévrovací priestor Ruska pôsobením proti agresívnym hybridným kampaniam proti spojencom, ako sú sabotáže, prerušovanie káblov, kybernetické aktivity, dezinformácie a pokusy o podkopanie základných demokratických hodnôt,“ uviedla nórska vláda vo vyhlásení po zavedení sankcií.
Okrem straty prístupu k rybolovným licenciám v nórskej VHZ majú plavidlá Norebo zakázaný vstup do nórskych prístavov a teritoriálnych vôd. Jeden z kľúčových argumentov žaloby sa týkal rozlišovania medzi VHZ a teritoriálnymi vodami (do 12 námorných míľ od pobrežia).
Na otázky denníka The Barents Observer po zverejnení rozsudku nereagovali ani spoločnosť Norebo v Murmansku, ani právnická firma, ktorá ju zastupovala na súde.
„Súd rozhodol v prospech štátu vo všetkých bodoch a súhlasil s tým, že prípad treba posudzovať v serióznom kontexte. Argument ruskej rybárskej spoločnosti, že nórske úrady boli povinné udeliť jej rybárske licencie, pretože jej plavidlá by pôsobili mimo nórskeho územia, nebol úspešný,“ povedal David Magnus Myr z Generálnej prokuratúry pre verejnoprávnu televíziu NRK.
Spoluzakladateľom a majoritným vlastníkom spoločnosti Norebo je miliardár Vitalij Orlov. Žil a podnikal v Nórsku v rokoch 1996 až 2014, po návrate do Murmanska sa vzdal nórskeho občianstva.
V októbri 2026 podal v Londýne žalobu na nórsky investigatívny portál The Barents Observer pre údajné poškodenie povesti v súvislosti s piatimi článkami o sankciách a jeho podnikaní.
Podľa organizácií na pomoc nezávislej žurnalistike má znaky strategickej žaloby na obmedzenie verejnej účasti (SLAPP). Cieľom alebo účinkom takýchto žalôb je zastrašiť novinárov, médiá či aktivistov, aby neinformovali o témach verejného záujmu. Od mája 2024 preto v rámci EÚ platí Európsky akt o slobode médií (MFA).