Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Premiér odmietol požiadavky Washingtonu na využitie španielskych vojenských základní vo vojne proti Iránu, a to napriek hrozbe prezidenta Donalda Trumpa, že v dôsledku toho preruší s Madridom obchod.
Autor TASR
Madrid 25. marca (TASR) - Španielsky premiér Pedro Sánchez v stredu varoval, že vojna na Blízkom východe predstavuje „oveľa horší“ scenár než Spojenými štátmi vedená invázia spojeneckých síl do Iraku v roku 2003. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
„Nie je to ten istý scenár ako nelegálna vojna v Iraku. Stojíme pred niečím oveľa horším. S potenciálnymi dôsledkami, ktoré sú omnoho širšie a hlbšie,“ povedal v španielskom parlamente.
„Tentoraz ide o absurdnú a nelegálnu vojnu. Krutú vojnu, ktorá nás vzdiali od dosiahnutia našich ekonomických, sociálnych a environmentálnych cieľov,“ dodal.
Premiér odmietol požiadavky Washingtonu na využitie španielskych vojenských základní vo vojne proti Iránu, a to napriek hrozbe amerického prezidenta Donalda Trumpa, že v dôsledku toho preruší s Madridom obchod.
Sánchez ďalej doplnil, že invázia USA do Iraku v roku 2003 nedosiahla svoje ciele a namiesto toho zhoršila život bežným ľuďom. Varoval, že útoky na Irán by mohli mať podobný ekonomický dosah na milióny ľudí.
Agentúra AFP uviedla, že jeho zmienka o Iraku by mohla rezonovať medzi španielskymi voličmi. Podpora vojny zo strany súčasnej opozičnej konzervatívnej Ľudovej strany (PP), ktorá bola v tom čase pri moci, bola vo všeobecnosti nepopulárna a vyvolala masové protesty.
Väčšina Španielov - 53,2 percenta - podporuje Sánchezovo rozhodnutie neumožniť Washingtonu využiť námornú základňu Rota a leteckú základňu Morón na útoky proti Iránu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý bol zverejnený začiatkom marca v denníku El País.
Americkí vojaci vpadli do Iraku v roku 2003 na základe správ, že sa tam nachádzajú jadrové, chemické a biologické zbrane, ktoré predstavitelia USA a Británie označili za bezprostrednú a netolerovateľnú hrozbu pre svetový mier. Po zvrhnutí diktátora Saddáma Husajna nasledovali v Iraku roky konfliktov medzi etnickými a náboženskými skupinami. Z krajiny sa stiahli v roku 2011, no o tri roky sa tam vrátili na čele medzinárodnej vojenskej koalície bojujúcej proti tzv. Islamskému štátu (IS), ktorý v tom čase získal v regióne značný vplyv. Iracká vláda považuje IS za porazený a pôsobenie koalície za ukončené.
„Nie je to ten istý scenár ako nelegálna vojna v Iraku. Stojíme pred niečím oveľa horším. S potenciálnymi dôsledkami, ktoré sú omnoho širšie a hlbšie,“ povedal v španielskom parlamente.
„Tentoraz ide o absurdnú a nelegálnu vojnu. Krutú vojnu, ktorá nás vzdiali od dosiahnutia našich ekonomických, sociálnych a environmentálnych cieľov,“ dodal.
Premiér odmietol požiadavky Washingtonu na využitie španielskych vojenských základní vo vojne proti Iránu, a to napriek hrozbe amerického prezidenta Donalda Trumpa, že v dôsledku toho preruší s Madridom obchod.
Sánchez ďalej doplnil, že invázia USA do Iraku v roku 2003 nedosiahla svoje ciele a namiesto toho zhoršila život bežným ľuďom. Varoval, že útoky na Irán by mohli mať podobný ekonomický dosah na milióny ľudí.
Agentúra AFP uviedla, že jeho zmienka o Iraku by mohla rezonovať medzi španielskymi voličmi. Podpora vojny zo strany súčasnej opozičnej konzervatívnej Ľudovej strany (PP), ktorá bola v tom čase pri moci, bola vo všeobecnosti nepopulárna a vyvolala masové protesty.
Väčšina Španielov - 53,2 percenta - podporuje Sánchezovo rozhodnutie neumožniť Washingtonu využiť námornú základňu Rota a leteckú základňu Morón na útoky proti Iránu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý bol zverejnený začiatkom marca v denníku El País.
Americkí vojaci vpadli do Iraku v roku 2003 na základe správ, že sa tam nachádzajú jadrové, chemické a biologické zbrane, ktoré predstavitelia USA a Británie označili za bezprostrednú a netolerovateľnú hrozbu pre svetový mier. Po zvrhnutí diktátora Saddáma Husajna nasledovali v Iraku roky konfliktov medzi etnickými a náboženskými skupinami. Z krajiny sa stiahli v roku 2011, no o tri roky sa tam vrátili na čele medzinárodnej vojenskej koalície bojujúcej proti tzv. Islamskému štátu (IS), ktorý v tom čase získal v regióne značný vplyv. Iracká vláda považuje IS za porazený a pôsobenie koalície za ukončené.
