Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu ráno potvrdil, že Izrael podporuje rozhodnutie Spojených štátov o dočasnom prímerí s Iránom. Podľa jeho slov sa však dohoda nevzťahuje na Libanon.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Islamabad 8. apríla (TASR) - Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v noci na stredu potvrdil, že Irán, Spojené štáty a ich spojenci súhlasili s okamžitým prímerím vo vojne na Blízkom východe. Podľa jeho slov platí dvojtýždňový pokoj zbraní „všade“ vrátane Libanonu, informuje TASR.
„Srdečne vítam toto múdre gesto a vyjadrujem najhlbšiu vďaku vedeniu oboch krajín (Iránu a USA) a pozývam ich delegácie do Islamabadu v piatok 10. apríla 2026, aby ďalej rokovali o konečnej dohode na urovnanie všetkých sporov,“ napísal Šaríf na sociálnej sieti X. Práve on v utorok večer navrhol dvojtýždňové prímerie a vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby predĺžil ultimátum, ktoré dal Iránu na otvorenie Hormuzského prielivu. V opačnom prípade šéf Bieleho domu pohrozil útokmi na iránske elektrárne a ďalšiu infraštruktúru. Ultimátum malo vypršať v stredu o 02.00 h SELČ.
Súhlas s prímerím oznámili už Spojené štáty aj Irán. Trump ho však podmieňuje otvorením Hormuzského prielivu. Podľa amerického predstaviteľa armáda už pozastavila všetky ofenzívne operácie proti Iránu, naďalej však pokračuje v obranných akciách, napísal denník New York Times. Iránske útoky pritom krátko po oznámení Donalda Trumpa hlásili z viacerých krajín Perzského zálivu vrátane Kuvajtu, Bahrajnu a Saudskej Arábie.
Stanica CNN informovala, že na piatkových rokovaniach medzi USA a Iránom v Islamabade by sa z amerických predstaviteľov mohli zúčastniť viceprezident J. D. Vance a vyslanci amerického prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová však podľa agentúry Reuters uviedla, že USA s piatkovými rokovaniami zatiaľ nesúhlasili. „Prebiehajú diskusie o osobných rokovaniach, ale nič nie je definitívne, kým to neoznámia prezident alebo Biely dom,“ doplnila.
Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti v noci na stredu oznámila, že súhlasila s dvojtýždňovým prímerím vo vojne so Spojenými štátmi a Izraelom. Rokovania medzi Iránom a USA o ukončení konfliktu by sa mali začať v piatok v pakistanskom Islamabade, informuje TASR podľa správ agentúr AP a Reuters.
Americký prezident Donald Trump predtým oznámil, že súhlasil s pozastavením útokov na Irán na dva týždne, ak Teherán otvorí Hormuzský prieliv. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že počas dvojtýždňového obdobia bude umožnený bezpečný pohyb v tomto prielive, cez ktorý pred vojnou prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy. Uskutoční sa to „v koordinácii s iránskymi ozbrojenými silami a s náležitým zohľadnením technických obmedzení“, spresnil Arákčí. Zdôraznil, že Teherán s prímerím súhlasí za podmienky zastavenia útokov proti jeho krajine.
K vyhláseniam prišlo krátko pred ultimátom, ktoré dal šéf Bieleho domu Iránu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. V opačnom prípade Trump pohrozil útokmi na iránske elektrárne a ďalšiu infraštruktúru.
Americký prezident v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Irán tiež predložil desaťbodový návrh, ktorý môže slúžiť ako funkčný základ pre ďalšie rokovania. Podľa iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti predstavený návrh zahŕňa akceptovanie obohacovania (uránu) Teheránom, zrušenie všetkých sankcií či záruky, že sa nezopakuje „agresia“ proti Iránu. Medzi ďalšie body patrí zachovanie iránskej kontroly nad Hormuzským prielivom, vyplatenie odškodného a ukončenie vojny na všetkých frontoch, napríklad aj proti hnutiu Hizballáh v Libanone. Izraelský spravodajský portál ynet pritom informoval, že súčasťou prímeria je aj Libanon.
Netanjahu: Izrael podporuje prímerie s Iránom; dohoda nezahŕňa Libanon
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu ráno potvrdil, že Izrael podporuje rozhodnutie Spojených štátov o dočasnom prímerí s Iránom. Podľa jeho slov sa však dohoda nevzťahuje na Libanon, hoci pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf predtým uviedol, že dvojtýždňové prímerie zahŕňa aj túto krajinu. TASR o tom informuje podľa správ stanice BBC a agentúry AFP.
„Izrael podporuje rozhodnutie (amerického) prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť útoky proti Iránu na dva týždne pod podmienkou, že Irán okamžite otvorí prielivy a zastaví všetky útoky na USA, Izrael a krajiny v regióne,“ uviedla kancelárie predsedu izraelskej vlády.
Podľa vyhlásenia Izrael tiež podporuje snahy USA zabezpečiť, aby Irán už nepredstavoval jadrovú, raketovú a teroristickú hrozbu pre Spojené štáty, Izrael, krajiny na Blízkom východe aj mimo neho. „Spojené štáty oznámili Izraelu, že sú odhodlané dosiahnuť tieto ciele, na ktorých sa zhodli USA, Izrael a izraelskí regionálni spojenci, v nadchádzajúcich rokovaniach,“ píše sa ďalej v oficiálnom oznámení, ktoré prišlo približne štyri hodiny po Trumpovom vyhlásení, že súhlasí s podmienečným prímerím a pozastavením útokov proti Iránu.
„Dvojtýždňové prímerie sa nevzťahuje na Libanon,“ zdôraznila kancelária izraelského premiéra. Toto tvrdenie je však v rozpore s predchádzajúcim vyhlásením pakistanského premiéra, ktorý v tomto konflikte vystupuje ako sprostredkovateľ, a podľa ktorého sa prímerie vzťahuje na všetky oblasti na Blízkom východe vrátane Libanonu.
Vojna sa začala 28. februára po tom, ako Izrael a USA zaútočili na Irán. Do Libanonu sa rozšírila 2. marca po vypálení rakiet na Izrael proiránskym hnutím Hizballáh. Pri izraelských útokoch na Libanon zahynulo už viac než 1500 ľudí a ďalšie tisícky utrpeli zranenia.
„Srdečne vítam toto múdre gesto a vyjadrujem najhlbšiu vďaku vedeniu oboch krajín (Iránu a USA) a pozývam ich delegácie do Islamabadu v piatok 10. apríla 2026, aby ďalej rokovali o konečnej dohode na urovnanie všetkých sporov,“ napísal Šaríf na sociálnej sieti X. Práve on v utorok večer navrhol dvojtýždňové prímerie a vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby predĺžil ultimátum, ktoré dal Iránu na otvorenie Hormuzského prielivu. V opačnom prípade šéf Bieleho domu pohrozil útokmi na iránske elektrárne a ďalšiu infraštruktúru. Ultimátum malo vypršať v stredu o 02.00 h SELČ.
Súhlas s prímerím oznámili už Spojené štáty aj Irán. Trump ho však podmieňuje otvorením Hormuzského prielivu. Podľa amerického predstaviteľa armáda už pozastavila všetky ofenzívne operácie proti Iránu, naďalej však pokračuje v obranných akciách, napísal denník New York Times. Iránske útoky pritom krátko po oznámení Donalda Trumpa hlásili z viacerých krajín Perzského zálivu vrátane Kuvajtu, Bahrajnu a Saudskej Arábie.
Stanica CNN informovala, že na piatkových rokovaniach medzi USA a Iránom v Islamabade by sa z amerických predstaviteľov mohli zúčastniť viceprezident J. D. Vance a vyslanci amerického prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová však podľa agentúry Reuters uviedla, že USA s piatkovými rokovaniami zatiaľ nesúhlasili. „Prebiehajú diskusie o osobných rokovaniach, ale nič nie je definitívne, kým to neoznámia prezident alebo Biely dom,“ doplnila.
Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti v noci na stredu oznámila, že súhlasila s dvojtýždňovým prímerím vo vojne so Spojenými štátmi a Izraelom. Rokovania medzi Iránom a USA o ukončení konfliktu by sa mali začať v piatok v pakistanskom Islamabade, informuje TASR podľa správ agentúr AP a Reuters.
Americký prezident Donald Trump predtým oznámil, že súhlasil s pozastavením útokov na Irán na dva týždne, ak Teherán otvorí Hormuzský prieliv. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vyhlásil, že počas dvojtýždňového obdobia bude umožnený bezpečný pohyb v tomto prielive, cez ktorý pred vojnou prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy. Uskutoční sa to „v koordinácii s iránskymi ozbrojenými silami a s náležitým zohľadnením technických obmedzení“, spresnil Arákčí. Zdôraznil, že Teherán s prímerím súhlasí za podmienky zastavenia útokov proti jeho krajine.
K vyhláseniam prišlo krátko pred ultimátom, ktoré dal šéf Bieleho domu Iránu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. V opačnom prípade Trump pohrozil útokmi na iránske elektrárne a ďalšiu infraštruktúru.
Americký prezident v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Irán tiež predložil desaťbodový návrh, ktorý môže slúžiť ako funkčný základ pre ďalšie rokovania. Podľa iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti predstavený návrh zahŕňa akceptovanie obohacovania (uránu) Teheránom, zrušenie všetkých sankcií či záruky, že sa nezopakuje „agresia“ proti Iránu. Medzi ďalšie body patrí zachovanie iránskej kontroly nad Hormuzským prielivom, vyplatenie odškodného a ukončenie vojny na všetkých frontoch, napríklad aj proti hnutiu Hizballáh v Libanone. Izraelský spravodajský portál ynet pritom informoval, že súčasťou prímeria je aj Libanon.
Netanjahu: Izrael podporuje prímerie s Iránom; dohoda nezahŕňa Libanon
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu ráno potvrdil, že Izrael podporuje rozhodnutie Spojených štátov o dočasnom prímerí s Iránom. Podľa jeho slov sa však dohoda nevzťahuje na Libanon, hoci pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf predtým uviedol, že dvojtýždňové prímerie zahŕňa aj túto krajinu. TASR o tom informuje podľa správ stanice BBC a agentúry AFP.
„Izrael podporuje rozhodnutie (amerického) prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť útoky proti Iránu na dva týždne pod podmienkou, že Irán okamžite otvorí prielivy a zastaví všetky útoky na USA, Izrael a krajiny v regióne,“ uviedla kancelárie predsedu izraelskej vlády.
Podľa vyhlásenia Izrael tiež podporuje snahy USA zabezpečiť, aby Irán už nepredstavoval jadrovú, raketovú a teroristickú hrozbu pre Spojené štáty, Izrael, krajiny na Blízkom východe aj mimo neho. „Spojené štáty oznámili Izraelu, že sú odhodlané dosiahnuť tieto ciele, na ktorých sa zhodli USA, Izrael a izraelskí regionálni spojenci, v nadchádzajúcich rokovaniach,“ píše sa ďalej v oficiálnom oznámení, ktoré prišlo približne štyri hodiny po Trumpovom vyhlásení, že súhlasí s podmienečným prímerím a pozastavením útokov proti Iránu.
„Dvojtýždňové prímerie sa nevzťahuje na Libanon,“ zdôraznila kancelária izraelského premiéra. Toto tvrdenie je však v rozpore s predchádzajúcim vyhlásením pakistanského premiéra, ktorý v tomto konflikte vystupuje ako sprostredkovateľ, a podľa ktorého sa prímerie vzťahuje na všetky oblasti na Blízkom východe vrátane Libanonu.
Vojna sa začala 28. februára po tom, ako Izrael a USA zaútočili na Irán. Do Libanonu sa rozšírila 2. marca po vypálení rakiet na Izrael proiránskym hnutím Hizballáh. Pri izraelských útokoch na Libanon zahynulo už viac než 1500 ľudí a ďalšie tisícky utrpeli zranenia.
