New York 11. mája (TASR) - Vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu (BaH) Christian Schmidt považuje stupňujúcu sa politickú krízu v tejto krajine za najvážnejšiu od vojny v rokoch 1992 - 1995, v ktorej zahynulo vyše 100.000 ľudí. V správe pre Bezpečnostnú radu v OSN Schmidt varuje, že súčasná politická situácia v BaH má potenciál prerásť do bezpečnostnej krízy, informovala v stredu agentúra AP.

Schmidt, dohliadajúci na implementáciu Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorá ukončila vojnu, uviedol, že lídri bosnianskymi Srbmi ovládanej entity v BaH systematicky spochybňujú jej ustanovenia a zintenzívňujú svoje aktivity zamerané na uzurpovanie si právomocí udelených federálnej vláde.

BaH je federálny štát pozostávajúci z dvoch "entít" – Republiky srbskej so srbskou väčšinou a Federácie Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci a Chorváti. Tieto dve entity boli vytvorené na základe daytonskej dohody.

Oba tieto subjekty s rozsiahlou autonómiou majú spoločné ústredné inštitúcie, ale každý z nich má svoju vlastnú vládu. Všetky dôležité rozhodnutia však musia podporiť obe entity.

Schmidt vo svojej správe konštatuje, že kroky predstaviteľov Republiky srbskej "nielenže narúšajú základy (daytonskej) dohody, ale priamo ohrozujú pokrok dosiahnutý za 25 rokov budovania Bosny a Hercegoviny ako štátu, ktorý je na ceste k integrácii do Európskej únie".

Schmidt tiež upozorňuje, že vláda Republiky srbskej a jej Národné zhromaždenie sa snažia okliešťovať štátne inštitúcie, a to tým, že vytvárajú v bosnianskosrbskej entite paralelné orgány.

Zástupcovia Republiky srbskej zvolení alebo vymenovaní do Národného zhromaždenia a štátnych inštitúcií sa na rozhodovaní buď nezúčastňujú, alebo blokujú rozhodnutia, ktoré nie sú v záujme bosnianskych Srbov.

Poukázal aj na "neexistujúce" legislatívne výstupy, zastavené reformy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie pokroku smerom k členstvu v EÚ, i na neschopnosť BaH prijať štátny rozpočet, a to už druhý rok po sebe.

AP pripomenula, že Schmidt v apríli pozastavil platnosť kontroverzného zákona, ktorý by Srbom v BaH umožnil prevziať štátny majetok na svojom území a takto ďalej oslabiť ústrednú vládu. Líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik následne deklaroval, že Schmidtov odmietavý postoj nemôže zabrániť tomu, aby zákon nadobudol účinnosť.

Ďalšou spornou otázkou je volebná reforma, na ktorej sa nedokážu dohodnúť Bosniaci a Chorváti vo federácii. Táto situácia podľa Schmidta podnietila chorvátske politické strany k tomu, aby spochybnili konanie parlamentných volieb v roku 2022.

Bosnianski Chorváti totiž tvrdia, že sú diskriminovaní, a požadujú zmenu volebného systému, aby sa zabezpečilo, že zástupcov Chorvátov budú voliť len bosnianski Chorváti. Bosnianski predstavitelia tieto tvrdenia odmietli a rokovania o volebnej reforme uviazli.

Schmidt však vyhlásil, že absencia dohody nijako nespochybňuje parlamentné voľby, ktoré sa budú konať prvý októbrový týždeň "podľa rovnakých pravidiel ako v roku 2018".

Štátne volebné orgány naplánovali hlasovanie na 2. októbra. Približne 3,3 milióna voličov v nich bude voliť troch členov multietnického predsedníctva Bosny, ústredný bosniansky parlament, parlamenty dvoch entít a prezidenta a viceprezidenta Republiky srbskej.