Bratislava 24. júna (TASR) - Proces európskej integrácie je v dôsledku pandémie koronavírusu ohrozený, pretože Európska únia síce vytvorila jednotný trh a zónu voľného pohybu, ale nezriadila mechanizmy potrebné na vyrovnanie sa s mimoriadnymi krízami. Pre TASR to uviedla riaditeľka Nadácie otvorenej spoločnosti pre Európu a Euráziu Daniela Schwarzerová.

"Pandémia nás naučila, že ak chceme mať priestor voľného pohybu ľudí, tak potrebujeme mať robustnú zdravotnú politiku, ktorá poskytuje transparentnosť, okamžitú ochranu pre občanov a mechanizmy pre strednodobé riadenie prípadných kríz," povedala Schwarzerová. Ako príklad takéhoto mechanizmu uviedla stratégiu EÚ pre spoločné obstarávanie vakcín proti ochoreniu COVID-19.

"(Európska) integrácia je na ústupe v dôsledku uzatvorených hraníc, keďže vlády sú nútené samé vyriešiť túto krízu," konštatovala Schwarzerová, bývalá Riaditeľka nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku (DGAP), pričom poznamenala, že nejde o prvý raz, čo Brusel niečo vytvoril bez potrebných ochranných mechanizmov.

"Migračná kríza je podobný príklad. Vytvorili sme vnútorný trh schengenského priestoru a ani sme nepomysleli na kontrolu hraníc či migrácie, a to sa nám vypomstilo," povedala Schwarzerová.

Ako ďalší príklad uviedla Schwarzerová finančnú krízu v roku 2008. Vtedy sme si podľa nej uvedomili, "že síce máme menu, ale nemáme žiadne mechanizmy pre správne manažovanie finančnej krízy. To takmer vyústilo v koniec eura".

Foto: TASR/AP

"Musíme ochrániť to, čo sme doteraz vybudovali. Inak jednotný trh zlyhá a môže nastať aj návrat národných hraníc," zhrnula Schwarzerová.

Zahraničná politika eurobloku je ďalšia oblasť, v ktorej Schwarzerová vidí priestor na zlepšenie. Únia musí na svetové politické udalosti reagovať "rýchlejšie, neoblomnejšie a jasnejšie".

Ako poznamenala, "princíp jednomyseľnosti často vedie k oneskorenej reakcii, v ostatných mesiacoch napríklad v súvislosti s Čínou, Ruskom či Hongkongom". Pre EÚ je preto ťažké pôsobiť na medzinárodnej úrovni ako dôveryhodný hráč, najmä v dnešnej dobe, keď vzniká čoraz viac konfliktov.

Schwarzerová ocenila rýchlu reakciu Bruselu na zadržanie kritika bieloruského režimu Ramana Prataseviča, podľa nej však EÚ stále nemá jednoznačný a jednotný postoj voči Rusku či Bielorusku.

Foto: TASR/AP

V najbližších rokoch EÚ navyše hrozí veľký príliv migrantov v dôsledku klimatickej zmeny, vojenských konfliktov a terorizmu.

"EÚ sa doteraz nepodarilo dosiahnuť konsenzus o reforme jej migračného systému. Zmeny zavedené v tejto oblasti po migračnej kríze sa týkajú skôr ochrany hraníc... Riskujeme, že nebudeme mať zavedený systém, v rámci ktorého bude možné rýchlo vyhodnotiť, kto bude prijatý," priblížila Schwarzerová s tým, že súčasťou migračnej politiky EÚ musí byť aj zdieľanie bremena migrácie medzi členskými štátmi.

"Obávam sa, že príde nával migrantov a krajiny v určitom okamihu zavrú hranice. To však vyvolá humanitárnu krízu, čo potom povedie k tomu, že Európska únia prestane v súvislosti s utečencami uplatňovať Ženevské konvencie a to by bolo veľmi, veľmi zlé," uzatvorila Schwarzerová.