FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
V piatok (8. augusta) uplynie desaťdňová lehota, ktorú dal Trump svojmu ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi na prijatie krokov vedúcich k ukončeniu vojny na Ukrajine.
Autor TASR
Helsinki 8. augusta (TASR) - Fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová dúfa, že americký prezident Donald Trump uvalí ďalšie sankcie na Rusko. Povedala to v piatok v rozhovore pre agentúru Reuters. Podľa nej zavádzanie nových sankcií pomôže ukončiť vojnu na Ukrajine, píše TASR.
V piatok (8. augusta) uplynie desaťdňová lehota, ktorú dal Trump svojmu ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi na prijatie krokov vedúcich k ukončeniu vojny na Ukrajine. V opačnom prípade pohrozil uvalením 100-percentných ciel na obchodných partnerov Moskvy.
„Určite dúfam, že prezident Trump tieto sankcie presadí,“ povedala Elina Valtonen. Podľa Reuters by mali najväčší vplyv na Čínu a Indiu, najväčších odberateľov ruskej ropy.
USA a Rusko sa tento týždeň dohodli na usporiadaní stretnutia na úrovni prezidentov oboch krajín v najbližších dňoch. Dohodu oznámila Moskva po rokovaní Trumpovho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom v Kremli. Podľa Reuters sa tak zvýšila pravdepodobnosť, že Trump by uvalenie sankcií mohol odložiť, prípadne zrušiť.
Rusko by v prípade amerických sankcií prišlo o významný zdroj financovania svojich vojnových snáh proti Ukrajine, napísala agentúra. Pripomenula, že jej zdroj tento týždeň povedal, že Spojené štáty napriek deklarovanému diplomatickému pokroku od piatka uplatnia sankcie voči krajinám, ktoré obchodujú s Ruskom.
Podľa Valtonenovej je potrebné, aby západné štáty pokračovali v dodávkach zbraní na Ukrajinu.
„Vidíme, že dôvodom, prečo Rusko opäť prejavilo ochotu rokovať, je skutočnosť, že zvýšené dodávky zbraní (na Ukrajinu) jednoznačne zvyšujú tlak na Rusko, aby našlo spôsob, ako ukončiť vojnu,“ povedala. Ruská invázia na Ukrajinu podnietila po februári 2022 dovtedy neutrálne Fínsko a susedné Švédsko, aby vstúpili do NATO.
Valtonenová sa vyjadrila aj k situácii v Pásme Gazy a vyslovila veľké obavy ohľadom rozhodnutia izraelského bezpečnostného kabinetu schváliť plán na obsadenie mesta Gaza. Na zasadnutí kabinetu nebol podporený zámer prevziať vojenskú kontrolu nad celým Pásmom Gazy, čo chcel premiér Benjamin Netanjahu.
Fínsko podľa ministerky v súčasnosti považuje za dôležité udržať nádej na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu vo forme dvojštátneho riešenia, aj keď sa to momentálne zdá veľmi náročné. Fínsko podľa jej slov nemá v tejto chvíli v pláne uznať Palestínsky štát. Rozhodnutie uznať Palestínu ako štát nedávno oznámili Británia, Francúzsko a Kanada.
V piatok (8. augusta) uplynie desaťdňová lehota, ktorú dal Trump svojmu ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi na prijatie krokov vedúcich k ukončeniu vojny na Ukrajine. V opačnom prípade pohrozil uvalením 100-percentných ciel na obchodných partnerov Moskvy.
„Určite dúfam, že prezident Trump tieto sankcie presadí,“ povedala Elina Valtonen. Podľa Reuters by mali najväčší vplyv na Čínu a Indiu, najväčších odberateľov ruskej ropy.
USA a Rusko sa tento týždeň dohodli na usporiadaní stretnutia na úrovni prezidentov oboch krajín v najbližších dňoch. Dohodu oznámila Moskva po rokovaní Trumpovho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s Putinom v Kremli. Podľa Reuters sa tak zvýšila pravdepodobnosť, že Trump by uvalenie sankcií mohol odložiť, prípadne zrušiť.
Rusko by v prípade amerických sankcií prišlo o významný zdroj financovania svojich vojnových snáh proti Ukrajine, napísala agentúra. Pripomenula, že jej zdroj tento týždeň povedal, že Spojené štáty napriek deklarovanému diplomatickému pokroku od piatka uplatnia sankcie voči krajinám, ktoré obchodujú s Ruskom.
Podľa Valtonenovej je potrebné, aby západné štáty pokračovali v dodávkach zbraní na Ukrajinu.
„Vidíme, že dôvodom, prečo Rusko opäť prejavilo ochotu rokovať, je skutočnosť, že zvýšené dodávky zbraní (na Ukrajinu) jednoznačne zvyšujú tlak na Rusko, aby našlo spôsob, ako ukončiť vojnu,“ povedala. Ruská invázia na Ukrajinu podnietila po februári 2022 dovtedy neutrálne Fínsko a susedné Švédsko, aby vstúpili do NATO.
Valtonenová sa vyjadrila aj k situácii v Pásme Gazy a vyslovila veľké obavy ohľadom rozhodnutia izraelského bezpečnostného kabinetu schváliť plán na obsadenie mesta Gaza. Na zasadnutí kabinetu nebol podporený zámer prevziať vojenskú kontrolu nad celým Pásmom Gazy, čo chcel premiér Benjamin Netanjahu.
Fínsko podľa ministerky v súčasnosti považuje za dôležité udržať nádej na riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu vo forme dvojštátneho riešenia, aj keď sa to momentálne zdá veľmi náročné. Fínsko podľa jej slov nemá v tejto chvíli v pláne uznať Palestínsky štát. Rozhodnutie uznať Palestínu ako štát nedávno oznámili Británia, Francúzsko a Kanada.
