MS v hokeji 2026
Všetky správy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v poslednom čase intenzívne vyzýva na oživenie mierového procesu a na zapojenie Európy.
Autor TASR
Brusel 28. mája (TASR) - Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ budú vo štvrtok na neformálnom zasadnutí na Cypre rokovať o tom, aký postoj má Únia zaujať k prípadným rokovaniam s Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters.
Európska únia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 presadzuje politiku izolácie Ruska. Krajiny bloku prijali dosiaľ 20. balíkov protiruských sankcií a s Moskvou udržiavajú len obmedzené politické a diplomatické kontakty na vysokej úrovni.
V dôsledku vojny v Iráne, ktorej snaha o ukončenie zamestnáva vyjednávačov amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa však Európa dostala pod tlak, aby vymenovala svojho osobitného vyslanca pre mierové rokovania o urovnaní rusko-ukrajinského konfliktu, napísal nedávno magazín Politico.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v poslednom čase intenzívne vyzýva na oživenie mierového procesu a na zapojenie Európy. Aj Kremeľ tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin je rokovaniam s Európou otvorený.
„Prečo Zelenskyj žiada Európu, aby vstúpila do hry? Myslím si, že je za tým strach, že USA vycúvajú z rokovaní a potom budú chcieť, aby zostala Európa zapojená,“ uviedol pre Reuters estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.
Podľa očakávaní budú ministri zahraničných vecí krajín EÚ na Cypre rokovať o svojich podmienkach pre možné rokovania s Ruskom a o tom, čo by sa Európa snažila dosiahnuť v prípade vstupu do nich.
Putin po nedávnych oslavách k výročiu sovietskeho víťazstva v druhej svetovej vojne vyhlásil, že ako sprostredkovateľa rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine by si zo všetkých európskych politikov vybral bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorý je považovaný za jeho blízkeho priateľa. Predstavitelia EÚ aj Kyjev Putinov návrh vzápätí odmietli.
Podľa denníka The Financial Times na pozíciu prichádzajú v EÚ do úvahy bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, exšéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi či fínsky prezident Alexander Stubb. Nemenovaní diplomati pre Reuters však uviedli, že debata o vymenovaní osobitného vyslanca EÚ je predčasná a mala by sa zamerať na to, akú stratégiu Európa voči Rusku zvolí.
Práve na to, čo by mala Európa od Ruska „žiadať“, chce šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová zamerať štvrtkové zasadnutie, povedal jeden z európskych predstaviteľov. V Európe ale podľa Reuters nie je zhoda, pokiaľ ide o požiadavky či predbežné podmienky voči Rusku, a niektorí predstavitelia tvrdia, že teraz je čas vyvinúť na Moskvu väčší tlak. Iní sú presvedčení, že Rusko o seriózne rozhovory záujem ani nemá.
Dosiaľ posledné a zároveň tretie kolo rusko-ukrajinských rokovaní, ktoré sprostredkovávajú USA, sa konalo 17. a 18 februára v Ženeve. Stretnutie sa uskutočnilo iba niekoľko dní predtým, než americké a izraelské útoky na Irán vyvolali vojnu na Blízkom východe.
Vyjednávačom v Ženeve sa nepodarilo dosiahnuť žiadny prelom v kľúčových sporných otázkach, medzi ktoré patrí ruská požiadavka na získanie celého východoukrajinského regiónu Donbas. Trump nedávno vyhlásil, že USA a Rusko v tejto otázke nemajú dohodu. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio v utorok povedal, že ďalšie rusko-ukrajinské rokovania v súčasnosti nie sú plánované, ale USA sú pripravené zohrať konštruktívnu úlohu, ak by sa naskytla príležitosť.
Európska únia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 presadzuje politiku izolácie Ruska. Krajiny bloku prijali dosiaľ 20. balíkov protiruských sankcií a s Moskvou udržiavajú len obmedzené politické a diplomatické kontakty na vysokej úrovni.
V dôsledku vojny v Iráne, ktorej snaha o ukončenie zamestnáva vyjednávačov amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa však Európa dostala pod tlak, aby vymenovala svojho osobitného vyslanca pre mierové rokovania o urovnaní rusko-ukrajinského konfliktu, napísal nedávno magazín Politico.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v poslednom čase intenzívne vyzýva na oživenie mierového procesu a na zapojenie Európy. Aj Kremeľ tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin je rokovaniam s Európou otvorený.
„Prečo Zelenskyj žiada Európu, aby vstúpila do hry? Myslím si, že je za tým strach, že USA vycúvajú z rokovaní a potom budú chcieť, aby zostala Európa zapojená,“ uviedol pre Reuters estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.
Podľa očakávaní budú ministri zahraničných vecí krajín EÚ na Cypre rokovať o svojich podmienkach pre možné rokovania s Ruskom a o tom, čo by sa Európa snažila dosiahnuť v prípade vstupu do nich.
Putin po nedávnych oslavách k výročiu sovietskeho víťazstva v druhej svetovej vojne vyhlásil, že ako sprostredkovateľa rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine by si zo všetkých európskych politikov vybral bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorý je považovaný za jeho blízkeho priateľa. Predstavitelia EÚ aj Kyjev Putinov návrh vzápätí odmietli.
Podľa denníka The Financial Times na pozíciu prichádzajú v EÚ do úvahy bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, exšéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi či fínsky prezident Alexander Stubb. Nemenovaní diplomati pre Reuters však uviedli, že debata o vymenovaní osobitného vyslanca EÚ je predčasná a mala by sa zamerať na to, akú stratégiu Európa voči Rusku zvolí.
Práve na to, čo by mala Európa od Ruska „žiadať“, chce šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová zamerať štvrtkové zasadnutie, povedal jeden z európskych predstaviteľov. V Európe ale podľa Reuters nie je zhoda, pokiaľ ide o požiadavky či predbežné podmienky voči Rusku, a niektorí predstavitelia tvrdia, že teraz je čas vyvinúť na Moskvu väčší tlak. Iní sú presvedčení, že Rusko o seriózne rozhovory záujem ani nemá.
Dosiaľ posledné a zároveň tretie kolo rusko-ukrajinských rokovaní, ktoré sprostredkovávajú USA, sa konalo 17. a 18 februára v Ženeve. Stretnutie sa uskutočnilo iba niekoľko dní predtým, než americké a izraelské útoky na Irán vyvolali vojnu na Blízkom východe.
Vyjednávačom v Ženeve sa nepodarilo dosiahnuť žiadny prelom v kľúčových sporných otázkach, medzi ktoré patrí ruská požiadavka na získanie celého východoukrajinského regiónu Donbas. Trump nedávno vyhlásil, že USA a Rusko v tejto otázke nemajú dohodu. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio v utorok povedal, že ďalšie rusko-ukrajinské rokovania v súčasnosti nie sú plánované, ale USA sú pripravené zohrať konštruktívnu úlohu, ak by sa naskytla príležitosť.
