80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Sonkova cesta do Mali sa uskutočnila po tom, čo tam koncom mája zavítal senegalský prezident Bassirou Diomaye Faye, ktorý deklaroval, že chce Mali, Niger a Burkinu Faso priviesť späť do ECOWAS.
Autor TASR
Bamako 13. augusta (TASR) - Senegalský premiér Ousmane Sonko v pondelok uskutočnil prekvapivú návštevu Mali. Ide o jeho prvú oficiálnu návštevu v krajine patriacej do Konfederácie sahelských štátov (AES), ktoré sú po vojenských prevratov vedené armádami, informuje TASR.
Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, AES vznikla ako protipól regionálneho bloku Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), do ktorého patrí aj Senegal.
Sonkova cesta do Mali sa uskutočnila po tom, čo tam koncom mája zavítal senegalský prezident Bassirou Diomaye Faye, ktorý deklaroval, že chce Mali, Niger a Burkinu Faso priviesť späť do ECOWAS.
ECOWAS po prevrate, ktorým sa v Mali v roku 2020 dostal k moci plukovník Assimi Goita, uvalil na Mali prísne sankcie - o dva roky neskôr ich však zrušil.
V januári Mali, Niger a Burkina Faso oznámili, že vystupujú zo združenia ECOWAS, ktoré obvinili z podriadenosti bývalému koloniálnemu vládcovi – Francúzsku – a z nedostatočnej pomoci v boji proti džihádizmu.
Sonko počas návštevy v Bamaku pripomenul, že so sankciami voči Mali, prijatými za vlády Fayeho predchodcu v úrade Mackyho Salla, nikdy nesúhlasil. Zároveň ubezpečil, že "nikto nepôjde cez Senegal, aby destabilizoval Mali alebo uvalil sankcie".
Senegalský premiér uznal "chyby ECOWAS" z minulosti a zdôraznil potrebu prekonať existujúce rozdiely. Podľa neho "každý panafrikanista musí mať jediný cieľ – spojiť Afričanov nad rámec našich rozdielov". Ako príklad, že zmierenie po veľkých konfliktoch je možné, uviedol pritom uviedol Európu.
Na úvod rokovania so svojím malijským kolegom Choguelom Maigom Sonko vyjadril sústrasť v súvislosti so smrťou malijských vojakov v bojoch, ktoré sa v lokalite Tinzaouatne odohrali od 25. do 27. júla. O život tam prišlo aj 84 žoldnierov ruskej súkromnej polovojenskej Vagnerovej skupiny.
Porážka vládnych síl v Tinzaouatne mala za následok prerušenie diplomatických vzťahov medzi malijskou vládnucou vojenskou juntou a Kyjevom. Koncom júla sa totiž objavili správy, že túto porážku malijským vládnym silám a jej spojencom-vagnerovcom zasadili malijskí separatistickí povstalci aj za pomoci Ukrajiny, ktorej jednotky osobitného určenia vycvičili separatistov z etnika Tuaregov v používaní útočných bezpilotných lietadiel.
Ako vo svojej správe pripomenula agentúra AFP, AES vznikla ako protipól regionálneho bloku Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), do ktorého patrí aj Senegal.
Sonkova cesta do Mali sa uskutočnila po tom, čo tam koncom mája zavítal senegalský prezident Bassirou Diomaye Faye, ktorý deklaroval, že chce Mali, Niger a Burkinu Faso priviesť späť do ECOWAS.
ECOWAS po prevrate, ktorým sa v Mali v roku 2020 dostal k moci plukovník Assimi Goita, uvalil na Mali prísne sankcie - o dva roky neskôr ich však zrušil.
V januári Mali, Niger a Burkina Faso oznámili, že vystupujú zo združenia ECOWAS, ktoré obvinili z podriadenosti bývalému koloniálnemu vládcovi – Francúzsku – a z nedostatočnej pomoci v boji proti džihádizmu.
Sonko počas návštevy v Bamaku pripomenul, že so sankciami voči Mali, prijatými za vlády Fayeho predchodcu v úrade Mackyho Salla, nikdy nesúhlasil. Zároveň ubezpečil, že "nikto nepôjde cez Senegal, aby destabilizoval Mali alebo uvalil sankcie".
Senegalský premiér uznal "chyby ECOWAS" z minulosti a zdôraznil potrebu prekonať existujúce rozdiely. Podľa neho "každý panafrikanista musí mať jediný cieľ – spojiť Afričanov nad rámec našich rozdielov". Ako príklad, že zmierenie po veľkých konfliktoch je možné, uviedol pritom uviedol Európu.
Na úvod rokovania so svojím malijským kolegom Choguelom Maigom Sonko vyjadril sústrasť v súvislosti so smrťou malijských vojakov v bojoch, ktoré sa v lokalite Tinzaouatne odohrali od 25. do 27. júla. O život tam prišlo aj 84 žoldnierov ruskej súkromnej polovojenskej Vagnerovej skupiny.
Porážka vládnych síl v Tinzaouatne mala za následok prerušenie diplomatických vzťahov medzi malijskou vládnucou vojenskou juntou a Kyjevom. Koncom júla sa totiž objavili správy, že túto porážku malijským vládnym silám a jej spojencom-vagnerovcom zasadili malijskí separatistickí povstalci aj za pomoci Ukrajiny, ktorej jednotky osobitného určenia vycvičili separatistov z etnika Tuaregov v používaní útočných bezpilotných lietadiel.
