Edmonton 5. mája (TASR) — Snahy o osamostatnenie kanadskej provincie Alberta bohatej na ropu sa dostali do ďalšej fázy. Predstavitelia organizácie Stay Free Alberta v pondelok odovzdali v sídle úradu Elections Alberta zodpovedného za organizáciu volieb a referend petíciu s 301.620 podpismi občanov, ktorí žiadajú vypísanie referenda o nezávislosti. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie CBC.
Aktivisti výrazne prevýšili zákonom stanovenú hranicu 178.000 podpisov potrebnú na to, aby sa zákonodarcovia museli petíciou zaoberať. V uvedenom počte nie je zahrnutých približne 1500 podpisov, ktoré budú doručené poštou.
Pred sídlom volebného úradu sa zhromaždilo niekoľko stoviek ľudí, ktorí prišli podporiť Mitcha Sylvestreho, šéfa Stay Free Alberta, keď vykladal škatule s petičnými hárkami.
„Nie sme ako zvyšok Kanady. Sme na sto percent konzervatívni. Vládnu nám liberáli, ktorí nerozmýšľajú ako my,“ povedal Sylvestre agentúre AFP.
Navrhovaná otázka referenda znie: „Súhlasíte s tým, aby provincia Alberta prestala byť súčasťou Kanady a stala sa nezávislým štátom?“ Aj keď boli podpisy odovzdané, proces ich overovania je pozastavený. Rozhodol o tom súd v Edmontone na základe žaloby skupín pôvodných obyvateľov (Prvé národy), ktoré argumentujú tým, že prípadné osamostatnenie Alberty by bolo v priamom rozpore s historickými zmluvami o pôde a ústavnými právami domorodého obyvateľstva. Očakáva sa, že súd o žalobe rozhodne koncom mája.
Vláda Alberty pod vedením premiérky Danielle Smithovej už dávnejšie vypísala na 19. októbra referendum, ktoré sa pôvodne malo týkať širšej autonómie tejto provincie v rámci Kanady. V prípade uznania platnosti petície môže byť na hlasovací lístok pridaná aj otázka o úplnej nezávislosti.
Smithová deklaruje úsilie o reformu vzťahov s federálnou vládou, no odtrhnutie Alberty od Kanady zatiaľ verejne nepodporuje. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky je za nezávislosť približne 27 percent obyvateľov provincie.
Alberta sa stala súčasťou Kanady v roku 1905. Tamojšie separatistické tendencie zosilneli po prijatí Národného energetického programu premiérom Pierrom Trudeauom v roku 1980, ktorý rozšíril kontrolu vlády v Ottawe nad ropným priemyslom. Kritiku si vyslúžil aj program na ochranu klímy, s ktorým prišiel o 35 rokov neskôr Trudeauov syn Justin.