Bratislava/Viedeň 1. októbra (TASR) - Tlačová agentúra SR prináša septembrový výberový prehľad udalostí v Rakúsku. Sú v ňom zahrnuté správy významného politického charakteru, ďalej sú v prehľade aj iné udalosti zásadného geopolitického, hospodárskeho a spoločenského významu a tiež slovacikové témy.



2. septembra – Rakúska polícia zadržala 34-ročného Slováka, ktorému pripisuje celú sériu majetkových trestných činov. Len v okrese Gänserndorf ho vyšetrovatelia podozrievajú zo 14 vlámaní, pričom celková spôsobená škoda dosahuje približne 30.000 eur. Muž sa k väčšine skutkov priznal.



4. septembra - Rakúska ministerka pre európske záležitosti Claudia Bauerová potvrdila odmietavý postoj svojej vlády k rozsiahlemu zvýšeniu dlhodobého rozpočtu Európskej únie. Navrhovaný rozpočet je nutné zásadne znížiť, aby sa uvoľnil priestor pre nové priority, povedala s tým, že ľuďom nie je možné vysvetliť, prečo by mal byť budúci rozpočet EÚ o 60 % vyšší ako tie predchádzajúce, pričom v Rakúsku musí byť každé euro podrobené kontrole.



7. septembra - V Rakúsku otvorením školského roka začal platiť zákaz nosenia šatiek na hlavách pre deti mladšie ako 14 rokov. Vládna koalícia presadila zákon s argumentom, že koná v záujme ochrany slobody dievčat. Legislatíva stanovuje, že škola musí s každým, kto poruší zákaz, najprv absolvovať pohovor. Ak to nepomôže, môže nasledovať pokuta vo výške od 150 do 800 eur.



12. septembra - Rakúski vinári očakávajú v dôsledku rekordného sucha najnižšiu úrodu od roku 2010. Tohtoročná produkcia by mala dosiahnuť 1,7 milióna hektolitrov, čo je o 28 % menej v porovnaní s priemerom za roky 2021 až 2025. Najmä východné Rakúsko bolo tento rok zasiahnuté extrémnym suchom a horúčavami. Vinári v regióne Weinviertel očakávajú pokles produkcie až o 40 %.



14. septembra - Zvýšenie dôchodkového veku zo 65 na 67 rokov je v Rakúsku naliehavo potrebné, vyhlásil riaditeľ Rakúskeho inštitútu pre hospodársky výskum (WIFO) Gabriel Felbermayr. Rakúsko sa nemôže úplne izolovať od trendov zaznamenaných v členských štátoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).



17. septembra - Medziročná miera inflácie v Rakúsku v auguste vzrástla na 3,2 % z päťmesačného minima 2,8 %, na ktorom bola v predchádzajúcom mesiaci. Prispeli k tomu najmä vyššie ceny dopravy. Medziročne sa zvýšili o 7,8 % po júlovom raste o 6,4 %. Zrýchlil sa aj medziročný rast cien bývania a energií na 3,3 % z júlových 2,8 % a rekreácie, športu a kultúry (na 2,5 % z 1,9 %).



18. septembra - Výsledok regionálnej spolupráce v rámci Slavkovského formátu musí v prvom rade pocítiť občan. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR Richard Raši na rokovaní šéfov parlamentov krajín S3 v rakúskom meste Wachau. Kľúčovou témou stretnutia bola nelegálna migrácia a ochrana vonkajších aj vnútorných hraníc Európskej únie.



22. septembra - V Salzburgu otvorili prvé múzeum venované kultovému filmovému muzikálu Za zvukov hudby z roku 1965 s Julie Andrewsovou v hlavnej úlohe. Múzeum približuje filmový príbeh aj skutočný osud rodiny von Trappovcov, ktorý bol predlohou diela. Nová expozícia je otvorená denne do 1. novembra.



28. septembra - Plánovanú reformu systému sociálnej pomoci v Rakúsku by mohli pocítiť aj osoby s najvyššími príjmami. Ministerstvo sociálnych vecí v správe Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) navrhlo uplatňovať najvyššiu hraničnú sadzbu dane z príjmu vo výške 55 % na tú časť príjmu, ktorá prevyšuje 500.000 eur. V súčasnosti podliehajú najvyššej sadzbe príjmy nad jeden milión eur.

- Rakúsko vzhľadom na problémy spojené so suchom požaduje, aby Európska únia aj v budúcnosti uplatňovala silnú spoločnú poľnohospodársku politiku. Minister poľnohospodárstva Norbert Totschnig uviedol, že popri vnútroštátnych iniciatívach sú potrebné aj opatrenia na európskej úrovni, ktoré by zvýšili odolnosť poľnohospodárstva voči zmene klímy.



29. septembra - Spoločnosť Petrom, rumunská divízia rakúskeho koncernu OMV, a jej štátom kontrolovaný rumunský partner Romgaz očakávajú, že v prvej polovici roka 2027 začnú počiatočnú ťažbu plynu v rámci projektu Neptun Deep v Čiernom mori. Ložisko Neptune Deep v Čiernom mori má rozlohu približne 7500 štvorcových kilometrov. Nachádza sa asi 160 kilometrov od pobrežia v hĺbke 100 až 1000 metrov. S odhadovanými vyťažiteľnými zásobami na úrovni 100 miliárd kubických metrov sa považuje za jedno z najvýznamnejších ložísk zemného plynu v Európskej únii.