Na snímke vojenská technika, ktorá čaká na naloženie do lietadiel ruských vojenských lietadiel, parkuje na vojenskom poli v Rusku v piatok 7. januára 2022. Foto: TASR/AP
Rusko, ktoré do stredoázijskej republiky, vyslalo najpočetnejší kontingent, označuje túto misiu za "mierotvornú", kazašská opozícia však hovorí o invázii.
Moskva 9. januára (TASR) - Veliteľ jednotiek Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) vyslaných do Kazachstanu, generál Andrej Serďukov, v nedeľu vyhlásil, že mierové sily ODKB zostanú v Kazachstane, kým "sa situácia úplne nestabilizuje".
Podľa agentúry Interfax tiež uviedol, že jednotky ODKB už ukončili svoje rozmiestňovanie na území Kazachstanu, začali plniť pridelené úlohy, pričom - okrem iného - chránia aj dôležité vojenské a vládne zariadenia v metropole Alma-Ata.
Táto misia sa koná na základe žiadosti kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva.
Rusko, ktoré do stredoázijskej republiky, vyslalo najpočetnejší kontingent, označuje túto misiu za "mierotvornú", kazašská opozícia však hovorí o invázii.
Interfax spresnil, že Rusko vyslalo do misie ODKB jednotky leteckých výsadkárov a pôsobí tam už aj operatívny štáb na čele so zástupcom náčelníka spojeného štábu ODKB.
Serďukov v telefonáte, ktorý v nedeľu absolvoval s generálnym tajomníkom ODKB Stanislavom Zasom, okrem iného potvrdil aj to, že ruské vojenské letectvo prepraví z Kazachstanu tých občanov Ruskej federácie, ktorí vyjadrili želanie vrátiť sa do vlasti.
Interfax dodal, že počas víkendu bolo do Moskvy z Kazachstanu prevezených viac ako 1400 ľudí.
Ministerstvo zahraničných vecí dodalo, že záujem o prepravu do Ruska prejavilo celkovo asi 1600 ľudí. Ide najmä o občanov Ruskej federácie, ale aj Kazachstanu či Bieloruska.
Na snímke lietadlo s bieloruskými vojakmi čaká na odlet do Kazachstanu na letisku na predmestí bieloruskej metropoly Minsk vo štvrtok 6. januára 2022.Foto: TASR/AP
Letisko v Alma-Ate je pod plnou kontrolou ruských výsadkárov, oznámilo v piatok ruské ministerstvo obrany.
Situácia v Kazachstane sa vyhrotila 2. januára, keď sa v meste Žanaozen na západe krajiny začali zhromaždenia proti prudkému zvýšeniu cien skvapalneného plynu.
Tie potom prerástli do masívnych protestov po celej krajine s ekonomickými a politickými požiadavkami.
Situácia sa ešte viac vystupňovala 4. a 5. januára, keď v Alma-Ate došlo k stretom demonštrantov s bezpečnostnými silami. Objavili sa správy o obetiach na životoch a zranených.
Prezident Tokajev následne 5. januára odvolal vládu a postupne pristúpil aj k ďalším personálnym zmenám. V krajine platí výnimočný stav.
Súčasťou personálnych zmien bolo aj odvolanie dlhoročného prezident Nursultana Nazarbajeva z postu šéfa bezpečnostnej rady, ktorej sa ujal Tokajev. Nazarbajevov tím vydal v nedeľu vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že exprezident sa funkcie vzdal dobrovoľne, nebol odvolaný.
