Mexiko 9. júna (TASR) - Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová v pondelok odsúdila násilie, ktoré vypuklo počas protestov proti raziám migračných úradov v americkom Los Angeles. Súčasne vyzvala Spojené štáty, aby rešpektovali práva migrantov a zaobchádzali s nimi s „úctou k ľudskej dôstojnosti a právnemu štátu“. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters, píše TASR.

Protesty v Los Angeles a jeho okolí vypukli po tom, ako príslušníci Imigračného a colného úradu (ICE) vykonali razie a zatkli najmenej 44 ľudí - údajne za porušovanie imigračného zákona. Biely dom tieto razie označil za „bežné deportačné operácie“.

Napätie sa vystupňovalo v nedeľu, keď americký prezident Donald Trump nariadil nasadiť v Los Angeles Národnú gardu. Do ulíc vyšli tisíce protestujúcich, ktorí zablokovali jednu z diaľnic a podpaľovali vozidlá. Miestne bezpečnostné zložky proti davu použili slzotvorný plyn, gumové projektily a zábleskové granáty.

„Nesúhlasíme s násilným konaním ako formou protestu. Musí byť jasné: odsudzujeme násilie, nech už prichádza odkiaľkoľvek,“ povedala Sheinbaumová na tlačovej konferencii a vyzvala Mexičanov žijúcich v Spojených štátoch, aby „konali pokojne a nepodľahli provokáciám“. Podľa nej ide o úprimných a ťažko pracujúcich mužov a ženy, ktorých USA potrebujú pre svoju ekonomiku.

Po raziách v Los Angeles je podľa šéfa mexickej diplomacie Juana Ramona de la Fuetenho momentálne najmenej 42 Mexičanov v štyroch detenčných centrách a ďalších štyroch z USA deportovali do vlasti. Dodal, že drvivá väčšina zadržaných Mexičanov bola v čase zadržania v práci.

„Mexická vláda bude naďalej využívať všetky dostupné diplomatické a právne kanály na vyjadrenie nespokojnosti s praktikami, ktoré kriminalizujú migráciu a ohrozujú bezpečnosť a blaho našich komunít v Spojených štátoch,“ dodala Sheinbaumová.

Starostka Los Angeles Karen Bassová v pondelok za príčinu čoraz násilnejších protestov počas víkendu označila razie príslušníkov ICE. „Ak by ste vrátili čas a vrátili sa do piatku, ak by tu nedošlo k imigračným raziám, nemali by sme nepokoje, ktoré sa odohrali včera večer,“ uviedla pre stanicu CNN.

Zranenia dosiaľ utrpeli najmenej traja príslušníci bezpečnostných zložiek, ako aj dvaja novinári. Jednou z nich je americká spravodajkyňa austrálskej televízie 9News Lauren Tomasiová, na ktorú v nedeľu počas živého vstupu z bezprostrednej blízkosti vystrelil policajt gumový projektil a zasiahol ju do nohy. Takýto náboj zasiahol a zranil aj britského spravodajského fotografa Nicka Sterna, keď pokrýval stret medzi políciou a protestujúcimi v Los Angeles.

Trump označuje demonštrantov v Los Angeles za vzbúrencov a nepokoje v meste sa podľa agentúry Reuters stali dejiskom jeho úsilia o potlačenie nelegálneho prisťahovalectva. Mobilizáciu Národnej gardy nariadil napriek nesúhlasu demokratického guvernéra Kalifornie Gavina Newsoma, ktorý varoval, že militarizácia bezpečnostných síl by mohla situáciu len eskalovať a avizoval žalobu proti Trumpovej administratíve.

Národná garda je zvyčajne podriadená príslušnému guvernérovi. Podľa denníka New York Times je to prvýkrát za 60 rokov, čo prezident prevzal velenie Národnej gardy bez súhlasu guvernéra. Naposledy sa tak stalo v roku 1965, keď prezident Lyndon B. Johnson nasadil vojakov na ochranu takmer výlučne černošských protestujúcich v štáte Alabama.