Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Málikí je jediným irackým premiérom, ktorý vo funkcii pôsobil dve volebné obdobia, a to v rokoch 2006–14.
Autor TASR
Bagdad 1. februára (TASR) – Hlavná šiitská aliancia v Iraku, ktorá má parlamentnú väčšinu, podporí Núrího Málikího ako budúceho premiéra, a to aj napriek hrozbám USA, že v takom prípade ukončia všetky programy podpory pre Irak. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Málikí je jediným irackým premiérom, ktorý vo funkcii pôsobil dve volebné obdobia, a to v rokoch 2006–14. Pôvodne mal podporu americkej administratívy, neskôr sa však dostal s Washingtonom do sporu pre rastúce väzby na Irán.
Spojené štáty majú v irackej politike významný vplyv od invázie v roku 2003, ktorá zvrhla dlhoročného vládcu Saddáma Husajna, no sú zároveň protivníkom hlavného spojenca Bagdadu – Iránu.
Minulý týždeň Málikího ako budúceho premiéra podporila Koordinačná platforma - aliancia šiitských strán s rôznou mierou prepojenia na Irán, ktorá sa v posledných rokoch stala hlavnou vládnou koalíciou v Iraku.
O niekoľko dní neskôr americký prezident Donald Trump vydal ultimátum, v ktorom Málikího označil za „veľmi zlú voľbu“, a vyhlásil, že ak bude zvolený, USA „už Iraku nepomôžu“.
Napriek tomu Koordinačná platforma v sobotu potvrdila svoju podporu tomuto kandidátovi a zdôraznila, že „voľba premiéra je výlučne irackou ústavnou záležitosťou...bez cudzieho zásahu“. Platforma súčasne dodala, že je odhodlaná udržiavať „vyvážené vzťahy s medzinárodnou komunitou, najmä s kľúčovými globálnymi mocnosťami, na základe vzájomného rešpektu a nezasahovania do vnútorných záležitostí.“
Situácia v Iraku sa v poslednom období – po desaťročiach konfliktov a chaosu – opäť stabilizuje, no vnútorná politika je stále poznačená snahou vyvážiť vzťahy medzi Iránom a Spojenými štátmi.
Vyhlásenie Koordinačnej platformy zo soboty prišlo krátko pred plánovanou schôdzou parlamentu, na ktorej budú poslanci voliť prezidenta. Kvôli politickým sporom však nie je isté, či bude dosiahnuté potrebné kvórum.
Po svojom zvolení prezident v priebehu 15 dní vymenuje premiéra – obyčajne kandidáta nominovaného najväčším šiitským politickým blokom.
Podľa zvyklostí post premiéra v Iraku zastáva šiita, predsedom parlamentu býva sunnita a prezidentský post, ktorý je prevažne ceremoniálny, patrí Kurdovi. Kurdská strana sa však ešte nedohodla na kandidátovi.
Dve zdroje blízke Koordinačnej platforme agentúre AFP povedali, že Málikí sa začiatkom tohto týždňa v Bagdade stretol s predstaviteľmi USA, ktorí mu oznámili, že rozhodnutie Washingtonu je „konečné“. Jeden zo zdrojov uviedol, že šiitskí lídri sú rozdelení – niektorí chcú, aby Málikí ustúpil, obávajúc sa amerických sankcií, ak sa vráti do úradu.
Irak zápasí s nízkym hospodárskym rastom a nemôže riskovať represívne opatrenia USA, ktoré už podnikli reštrikcie voči niekoľkým irackým subjektom - stalo sa tak na základe obvinenia, že pomáhajú Teheránu pri obchádzaní medzinárodných sankcií.
Málikí je jediným irackým premiérom, ktorý vo funkcii pôsobil dve volebné obdobia, a to v rokoch 2006–14. Pôvodne mal podporu americkej administratívy, neskôr sa však dostal s Washingtonom do sporu pre rastúce väzby na Irán.
Spojené štáty majú v irackej politike významný vplyv od invázie v roku 2003, ktorá zvrhla dlhoročného vládcu Saddáma Husajna, no sú zároveň protivníkom hlavného spojenca Bagdadu – Iránu.
Minulý týždeň Málikího ako budúceho premiéra podporila Koordinačná platforma - aliancia šiitských strán s rôznou mierou prepojenia na Irán, ktorá sa v posledných rokoch stala hlavnou vládnou koalíciou v Iraku.
O niekoľko dní neskôr americký prezident Donald Trump vydal ultimátum, v ktorom Málikího označil za „veľmi zlú voľbu“, a vyhlásil, že ak bude zvolený, USA „už Iraku nepomôžu“.
Napriek tomu Koordinačná platforma v sobotu potvrdila svoju podporu tomuto kandidátovi a zdôraznila, že „voľba premiéra je výlučne irackou ústavnou záležitosťou...bez cudzieho zásahu“. Platforma súčasne dodala, že je odhodlaná udržiavať „vyvážené vzťahy s medzinárodnou komunitou, najmä s kľúčovými globálnymi mocnosťami, na základe vzájomného rešpektu a nezasahovania do vnútorných záležitostí.“
Situácia v Iraku sa v poslednom období – po desaťročiach konfliktov a chaosu – opäť stabilizuje, no vnútorná politika je stále poznačená snahou vyvážiť vzťahy medzi Iránom a Spojenými štátmi.
Vyhlásenie Koordinačnej platformy zo soboty prišlo krátko pred plánovanou schôdzou parlamentu, na ktorej budú poslanci voliť prezidenta. Kvôli politickým sporom však nie je isté, či bude dosiahnuté potrebné kvórum.
Po svojom zvolení prezident v priebehu 15 dní vymenuje premiéra – obyčajne kandidáta nominovaného najväčším šiitským politickým blokom.
Podľa zvyklostí post premiéra v Iraku zastáva šiita, predsedom parlamentu býva sunnita a prezidentský post, ktorý je prevažne ceremoniálny, patrí Kurdovi. Kurdská strana sa však ešte nedohodla na kandidátovi.
Dve zdroje blízke Koordinačnej platforme agentúre AFP povedali, že Málikí sa začiatkom tohto týždňa v Bagdade stretol s predstaviteľmi USA, ktorí mu oznámili, že rozhodnutie Washingtonu je „konečné“. Jeden zo zdrojov uviedol, že šiitskí lídri sú rozdelení – niektorí chcú, aby Málikí ustúpil, obávajúc sa amerických sankcií, ak sa vráti do úradu.
Irak zápasí s nízkym hospodárskym rastom a nemôže riskovať represívne opatrenia USA, ktoré už podnikli reštrikcie voči niekoľkým irackým subjektom - stalo sa tak na základe obvinenia, že pomáhajú Teheránu pri obchádzaní medzinárodných sankcií.
