Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Sily Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti mieria do Alma-Aty

Dym stúpa z budovy radnice počas protestu v meste Alma-Ata v stredu 5. januára 2022. Kazašské bezpečnostné zložky vystrelili v stredu omračujúce granáty do davu viac než 1000 demonštrantov smerujúcich k radnici v meste Alma-Ata. Foto: TASR/AP

Ruské jednotky podľa vyhlásenia preváža do Kazachstanu vojenské letectvo, pričom niektoré z nich už "začali plniť svoje úlohy".

Nursultan 6. januára (TASR) - Počas protestov v Kazachstane, ktoré prerástli do nepokojov, utrpelo zranenia vyše 1000 osôb, z ktorých takmer 400 museli hospitalizovať. Kazašské bezpečnostné zložky tiež vo štvrtok informovali o 12 obetiach a 357 zranených vo svojich radoch. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa miestne úrady.

Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) vo štvrtok už vyslala do Kazachstanu prvé jednotky na žiadosť kazašskej vlády, ktorá požiadala alianciu vedenú Ruskom o pomoc pri potlačení narastajúcich nepokojov, píšu agentúry TASS a AFP.

"Mierové sily Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti boli vyslané do Kazachstanu na obmedzené časové obdobie s cieľom stabilizácie a normalizácie situácie," uviedla ODKB vo vyhlásení, ktoré zverejnila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Podľa tohto vyhlásenia boli do Kazachstanu vyslané ruské, bieloruské, arménske, tadžické a kirgizské jednotky. Vo vyhlásení sa však nešpecifikuje presný počet vojakov, ktorí do Kazachstanu smerujú. Ich úlohami však "bude ochrana dôležitých štátnych a vojenských objektov a poskytnutie pomoci bezpečnostným zložkám Kazašskej republiky pri stabilizácii situácie", uvádza sa vo vyhlásení.

Ruské jednotky podľa vyhlásenia preváža do Kazachstanu vojenské letectvo, pričom niektoré z nich už "začali plniť svoje úlohy".

Protesty v Kazachstane vypukli 2. januára v Mangystauskej oblasti a postupne sa rozšírili do viacerých kazašských miest. Z počiatku išlo o protesty proti vysokým cenám pohonných látok - konkrétne skvapalneného ropného plynu (LPG). Neskôr však podľa agentúry Reuters tieto protesty prerástli do protivládnych nepokojov, ktorých príčinou je hlboko zakorenená nespokojnosť miestneho obyvateľstva s takmer 30 rokov trvajúcou vládou bývalého kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva.

Ten síce v roku 2019 odstúpil z funkcie, stále si však zachoval svoj politický vplyv, pričom sa predpokladá, že jeho rodina ovláda väčšinu kazašskej ekonomiku, ktorá je najväčšou ekonomikou strednej Ázie. Nazarbajev (81) od vypuknutia protestov ešte verejne nevystúpil, pripomína Reuters.