Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
O možnosti amerického vojenského zásahu v protestmi sužovanom Iráne sa diskutuje, odkedy prezident USA Donald Trump pohrozil intervenciou na ochranu účastníkov protivládnych demonštrácií.
Autor TASR
Teherán/Berlín 14. januára (TASR) - Iránska laureátka Nobelovej ceny za mier Šírín Ebádíová v stredu vyzvala Spojené štáty, aby zvážili uskutočnenie cielených útokov na iránskeho najvyššieho vodcu a dôstojníkov iránskych Revolučných gárd. Ich veliteľ Mohammad Pakpúr v ten istý deň vyhlásil, že na prípadný americký alebo izraelský útok je Irán pripravený dôrazne reagovať. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Ebádíová v rozhovore pre nemeckú televíziu Deutsche Welle tiež vyzvala vládu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby ochromila iránske štátne médiá pomocou rušivých technológií. „Zabránenie masakru iránskeho ľudu nevyžaduje rozsiahlu vojnu, nevyžaduje zabíjanie ďalších ľudí. Nežiadame vojnu, ale konkrétne kroky na zastavenie zabíjania civilistov,“ uviedla.
Laureátka Nobelovej ceny za mier z roku 2003 ako príklad uviedla izraelský atentát na vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíla Haníju. „Žiadni civilisti neboli zranení, cieľom bola len jedna miestnosť a nikto iný nebol zabitý. Rovnaký typ cieleného zásahu by mohol byť podniknutý proti najvyššiemu vodcovi a vysokým predstaviteľom Revolučných gárd,“ myslí si Ebádíová.
O možnosti amerického vojenského zásahu v protestmi sužovanom Iráne sa diskutuje, odkedy prezident USA Donald Trump pohrozil intervenciou na ochranu účastníkov protivládnych demonštrácií. Tie iránske bezpečnostné zložky násilne potláčajú a podľa stredajšej správy nórskej mimovládnej organizácie Iran Human Rights (IHR) už pri zásahoch zahynulo 3500 ľudí.
Veliteľ Revolučných gárd Mohammad Pákpúr v stredu upozornil, že jednotky pod jeho velením sú v stave najvyššej pohotovosti a budú dôrazne reagovať na „nesprávny odhad nepriateľa“. Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua zároveň obvinil, že sú „vrahmi iránskej mládeže“. Teherán od začiatku protestov tvrdí, že nepokoje v iránskych uliciach podnecujú Spojené štáty a Izrael.
Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Odvtedy sa protesty zintenzívnili a prerástli do rozsiahlych protivládnych demonštrácií. Vláda 8. januára v snahe o ich obmedzenie zablokovala v krajine internet a telefonické hovory do zahraničia.
Ebádíová v rozhovore pre nemeckú televíziu Deutsche Welle tiež vyzvala vládu amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby ochromila iránske štátne médiá pomocou rušivých technológií. „Zabránenie masakru iránskeho ľudu nevyžaduje rozsiahlu vojnu, nevyžaduje zabíjanie ďalších ľudí. Nežiadame vojnu, ale konkrétne kroky na zastavenie zabíjania civilistov,“ uviedla.
Laureátka Nobelovej ceny za mier z roku 2003 ako príklad uviedla izraelský atentát na vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Ismáíla Haníju. „Žiadni civilisti neboli zranení, cieľom bola len jedna miestnosť a nikto iný nebol zabitý. Rovnaký typ cieleného zásahu by mohol byť podniknutý proti najvyššiemu vodcovi a vysokým predstaviteľom Revolučných gárd,“ myslí si Ebádíová.
O možnosti amerického vojenského zásahu v protestmi sužovanom Iráne sa diskutuje, odkedy prezident USA Donald Trump pohrozil intervenciou na ochranu účastníkov protivládnych demonštrácií. Tie iránske bezpečnostné zložky násilne potláčajú a podľa stredajšej správy nórskej mimovládnej organizácie Iran Human Rights (IHR) už pri zásahoch zahynulo 3500 ľudí.
Veliteľ Revolučných gárd Mohammad Pákpúr v stredu upozornil, že jednotky pod jeho velením sú v stave najvyššej pohotovosti a budú dôrazne reagovať na „nesprávny odhad nepriateľa“. Trumpa a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua zároveň obvinil, že sú „vrahmi iránskej mládeže“. Teherán od začiatku protestov tvrdí, že nepokoje v iránskych uliciach podnecujú Spojené štáty a Izrael.
Najväčšie demonštrácie v Iráne od prelomu rokov 2022 a 2023 vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Odvtedy sa protesty zintenzívnili a prerástli do rozsiahlych protivládnych demonštrácií. Vláda 8. januára v snahe o ich obmedzenie zablokovala v krajine internet a telefonické hovory do zahraničia.
