< sekcia Zahraničie

Slovenskí europoslanci odobrili uznesenie o biodiverzite

Martin Hojsík Foto: TASR Jaroslav Novák

Martin Hojsík (PS) upozornil, že príroda je rok čo rok chudobnejšia, lebo si ju ľudia ničia sami.

Brusel/Štrasburg 9. júna (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa v utorok v Štrasburgu vyslovili za prijatie Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Uznesenie podporili aj slovenskí europoslanci z rôznych politických frakcií.

Michal Wiezik (SPOLU), ktorý k tejto téme vystúpil v pléne EP, pre TASR pripomenul, že doterajšie pokusy o zastavenie straty biodiverzity boli neúspešné a v dôsledku ľudských aktivít biodiverzita morí a pevnín klesá, dokonca sa hovorí o šiestom masovom vymieraní druhov v dejinách našej planéty. Podľa jeho slov poslanci zahlasovali za záväzné ciele na ochranu biodiverzity vrátane zavedenia prísnej ochrany na desať percent pevniny a morí Európskej únie, prísnej ochrany pralesov a starých lesov a zavedenia ťažobného moratória v oblastiach s ich výskytom.

"Som rád, že podporu získal práve môj návrh, ktorý ako jediný reflektoval vážnu situáciu masívnej ťažby v pralesoch, napríklad v Rumunsku, či zhoršujúci sa stav škandinávskych lesov v dôsledku intenzifikácie lesného hospodárstva, a žiadal prísne ťažobné morátorium do doby, kým najzachovalejšie lesy Európy budú efektívne chránené," zdôraznil. Dodal, že strata biodiverzity vplýva aj na šírenie zoonotických chorôb a vzniku pandémií, a preto zastavenie straty biodiverzity by malo byť prioritou spoločnosti podobne ako klimatická kríza.

Martin Hojsík (PS) upozornil, že príroda je rok čo rok chudobnejšia, lebo si ju ľudia ničia sami. "Pokračujem v tlaku na Európsku komisiu, ale aj na slovenskú vládu, aby prijala všetky potrebné kroky pre ochranu našej pôdy, opeľovačov, ale aj divočiny," zdôraznil poslanec aj vo výzve pre eurokomisára pre životné prostredie Virginijusa Sinkevičiusa. Požiadal ho o európsky zákon o ochrane pôdy, zavedenie monitoringu a záväzných cieľov na ochranu opeľovačov a zachovanie desatiny Európy pre divočinu.

Pripomenul, že podľa vedcov pri súčasnom tempe ničenia prírody bude do konca tohto storočia čeliť vyhynutiu tretina až polovica všetkých druhov. "Obeťou tohto masového vymierania by bola aj naša civilizácia. A vyhynutie už nezvrátime," skonštatoval. Spresnil, že nie je to "len" o rúbaní Amazonského pralesa, lebo aj na Slovensku je vyše polovice chránených druhov v zlom stave. "Musíme nechať priestor divočine a citlivo sa starať o kultúrnu krajinu v súlade s prírodou. Musíme konať, aby aj naše deti zažili hlucháňa, jasoňa červenookého, a aby si mohli pričuchnúť k lykovcovi muránskemu. A aby sme chránili aj život, ktorý ľudské oko nevidí – v pôde pod našimi nohami. V pôde, ktorú zabíjame pesticídmi. Tie zabíjajú aj včely a ďalšie opeľovače, bez ktorých by na našich stoloch chýbalo jedlo," vysvetlil.

Miroslav Číž (Smer-SD) upozornil, že reakcia Európskeho parlamentu na stratégiu eurokomisie z mája 2020, ktorá hovorí o potrebe ochrany a zachovania lesov s cieľmi do roku 2030 a do roku 2050, je výzvou na zavedenie záväzného právneho rámca, ktorý by dopĺňal Európsku zelenú dohodu v kontexte lesníctva.

"Ideologický boj sa odohráva medzi poslancami obhajujúcimi agrosektor, a poslancami z výboru pre životné prostredie a verejné zdravie. Zelená transformácia a zelená politika EÚ je prioritou euroinštitúcií, preto verím, že do budúcna sa tieto dva výbory priblížia a dokážu nájsť spoločné kompromisy. Je dôležité rozumieť potrebám našich poľnohospodárov a pomôcť im správne nasmerovanými a transparentnými eurofondami," opísal situáciu z iného pohľadu.

Peter Pollák (OĽaNO) priznal, že kolaps ekosystémov sa stáva reálnou hrozbou, a preto sú investície do navrátenia rovnováhy v prírode, obnovy pôdy, lesov a riek a ochrany živočíchov v nich žijúcich nevyhnutnými aj z pohľadu ochrany našich životov a zdravia. "Navyše obnova prírody bude úzko súvisieť aj s tvorbou pracovných miest, čo výrazným spôsobom ovplyvní aj naše ekonomiky," dodal

Miriam Lexmann (KDH) upozornila, že doterajšia agropolitika, najmä maximálne a jednotvárne využívanie poľnohospodárskej pôdy, intenzívna ťažba dreva, v zahraničí aj rybolov a správania sa k faune a flóre vyžadujú jasnejšie kroky na jej ochranu, stanovenie cieľov a pravidiel. Podľa nej je však pre úspech plánov v oblasti biodiverzity potrebná širšia dohodu naprieč viacerými odvetviami, ktoré by popri napĺňaní svojich primárnych účelov dokázali v čo najväčšej miere zabrániť poškodzovaniu a likvidácii nielen európskych, ale aj svetových ekosystémov.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)