Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Zahraničie

Slovenskí europoslanci sú nejednotní pri reforme volebného zákona EÚ

Na archívnej snímke Michal Šimečka. Foto: TASR - Jakub Kotian

Michal Šimečka (PS) uviedol, že on a frakcia liberálov v EP tento návrh podporili.

Štrasburg 4. mája (TASR) - Európsky parlament (EP) v utorok v Štrasburgu prijal legislatívnu iniciatívu na zmenu volebného zákona EÚ, ktorá navrhuje okrem iného voliť 28 dodatočných europoslancov z celoeurópskej kandidátky. Tento návrh názorovo rozdelil aj slovenských europoslancov, informuje v stredu spravodajca TASR.

Michal Šimečka (PS) uviedol, že on a frakcia liberálov v EP tento návrh podporili. Privítal, že by slovenskí voliči okrem svojich národných kandidátov mali možnosť voliť aj občanov z iných členských krajín, ktorí presadzujú program zaujímavý z ich pohľadu, zároveň ich však treba uistiť, že na menšie štáty, ako je Slovensko, táto iniciatíva nemá nijaký vplyv. "Je to dobrý krok. Hovoríme o 28 poslancoch, nie je to nejaká radikálna transformácia EÚ. Dáva to silnejšiu legitimitu europarlamentu a silnejší demokratický podklad celej EÚ." Dodal, že cez systém takzvaných spitzenkandidátov v eurovoľbách väčšiu legitimitu získa aj budúci šéf Európskej komisie.

Víta aj návrh, aby sa eurovoľby konali jednotne vždy 9. mája. Symbolicky je dobré, aby na Deň Európy mali voliči pocit, že volia ako jeden celok, ako Európania, ale pripustil, že je otázne, či sa to bude dať technicky uskutočniť a zosúladiť volebné procesy medzi členskými štátmi.

Monika Beňová (Smer-SD) návrh, ktorý je podľa nej nevýhodný pre malé členské štáty, nepodporila. Tvrdí, že spoločná kandidátka predstavuje "nulitnú" šancu, že nominanti z menších krajín navrhnutí veľkými politickými rodinami sa cez ňu do EP aj dostanú. "Vytvorí to 28 miest v princípe pre tie väčšie členské štáty EÚ," konštatovala, lebo hlasovať sa o nich bude vo všetkých krajinách. Za problém pre priechodnosť návrhu voliť spoločne 9. mája považuje aj odlišnosť volebných systémov v členských krajinách. "Ak tento deň padne na utorok či stredu, hoci bude sviatok, pre Slovákov to bude nezvyk, lebo tradične chodia voliť počas víkendov."

Ani Vladimír Bilčík (Spolu) nehlasoval za tento návrh, pričom jednota nebola ani v tábore ľudovcov. "Nemyslím si, že takéto sociálne inžinierstvo je dobrá cesta na to, aby sme stmelili ten európsky projekt," povedal. Má obavy, že nadnárodná kandidátka ešte viac prehĺbi rozdiely, ktoré sú v rámci EÚ, ako aj tie medzi malými a väčšími štátmi a že vzniknú dve kategórie europoslancov, ktorí budú volení dvoma rôznymi spôsobmi. Otázne je tiež, koho presne by zastupovali, čím by boli ešte viac odtrhnutí od voličskej základne ako mnohí poslanci teraz. "Potrebujeme robiť opačné kroky, prinášať európske témy voličom, dlhodobo a aktívne, nielen pár týždňov pred voľbami," povedal. Privítal by však, keby slovenskí voliči mohli v eurovoľbách konečne voliť aj zo zahraničia, a to buď poštou, alebo na ambasádach.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) takúto iniciatívu v dobe, keď je EÚ čoraz viac prepletená mobilitou ľudí, víta. Nevidí dôvod, prečo by napríklad Slovák pracujúci v Belgicku nemohol okrem osobám z národnej kandidátky dať hlas aj politikovi z inej krajiny, ak ho má "odsledovaného". Zdôraznila, že nadnárodná kandidátka nevytláča domácich národných kandidátov na europoslancov. Vzniká akási nadstavba 28 poslancov nad počet 705 zvolených cez národné kandidátky. Podporuje aj myšlienku, že 28 nadnárodných poslancov bude ľahšie presadzovať spoločné európske témy, lebo národní poslanci nie vždy žijú celoeurópskou politikou, ale skôr tou domácou. "My by sme do istej miery mali byť strážcami národných záujmov, ale sedíme v europarlamente a snažíme sa budovať spoločnú Európu. Preto si myslím, že poslanci, ktorí budú zachraňovať nadnárodné témy, sú potrební," vysvetlila.

Miriam Lexmann (KDH) konštatovala, že ide o návrh, ktorý sa tvári, že chce preklenúť demokratický deficit v EÚ, ale robí presný opak a vytvára určité elitárstvo a dve skupiny zákonodarcov. Nepovažuje to za dobré pre malé členské štáty. "Budú diskriminované takýmto systémom, lebo budú mať menšiu šancu, aby ich kandidát na spoločnej kandidátke bol zvolený," uviedla. Nepodporuje ani návrh na automatickú paritu žien a mužov na zoznamoch kandidátov. Vníma to ako dehonestáciu žien. "My sa nechceme dostať do europarlamentu vďaka tomu, že sme ženy, ale preto, že robíme takú politiku, že nás chcú občania zvoliť," zdôraznila a dodala, že je veľa iných možností ako podporiť ženy, aby sa angažovali v politike.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)