Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 16. apríl 2024Meniny má Dana a Danica
< sekcia Zahraničie

Michel a von der Leyenová zdôraznili význam západného Balkánu pre EÚ

Predseda Európskej rady Charles Michel (vľavo) a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas tlačovej konferencie po skončení summitu EÚ a krajín západného Balkánu v slovinskom meste Brdo pri Kranju 6. októbra 2021. Foto: TASR/AP

Neformálny summit medzi EÚ a západným Balkánom sa konal na zámku Brdo pri Kranju z iniciatívy slovinského predsedníctva v Rade EÚ.

Ľubľana 6. októbra (TASR) – Predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu zdôraznili význam regiónu západného Balkánu pre EÚ.

„Tento región je pre EÚ strategicky dôležitý," povedal Michel po summite krajín EÚ a západného Balkánu konanom v Slovinsku. Za jeden z najdôležitejších problémov označil boj proti korupcii.

Predseda Európskej rady upozornil aj na prepojenie medzi potrebnými reformami v krajinách západného Balkánu a investíciami. EÚ podľa jeho slov vynakladá veľa finančných prostriedkov, aby uľahčila spoluprácu v rámci tohto regiónu.

„Sme presvedčení, že tieto investície zohrajú dôležitú úlohu aj v tom, aby bola prítomnosť EÚ pre ľudí v tomto regióne viditeľnejšia. Aby videli, aby cítili, aké prínosy pre tieto krajiny z tohto partnerstva plynú," povedal Michel.

Účastníci summitu sa podľa Michela venovali aj téme konfliktov, ktoré sa týkajú zaobchádzania s menšinami a majú korene v minulosti. „Na dosiahnutie pokroku potrebujeme politické rozhodnutia v týchto krajinách," konštatoval.

Európska únia sa podľa Ursuly von der Leyenovej v budúcnosti musí dohodnúť aj na spoločnom postupe v oblasti rozširovania. „Európska únia bez západného Balkánu nie je kompletná," povedala predsedníčka Európskej komisie.

EK pod jej vedením bude aj naďalej podporovať proces rozširovania EÚ. „Chceme západný Balkán v EÚ... naším cieľom je rozšírenie," uviedla Von der Leyenová. Za kľúčový označila hospodársky a investičný plán pre tento región.

Krajiny západného Balkánu si podľa nej musia udržať správny kurz v kľúčových oblastiach, ako sú súdnictvo , boj proti korupcii a organizovanému zločinu, sloboda médií a hospodárske reformy.

Slovinský premiér Janez Janša pripomenul, že na podobnom stretnutí EÚ a krajín západného Balkánu v roku 2003 v Solúne bola potvrdená možnosť európskej integrácie tohto regiónu. Stredajší summit označil za „míľnik" z dôvodu mnohých procesov, ktoré paralelne s ním prebiehali a umožnili diskusiu o strategických výzvach. Spomenul úsilie Nemecka, Slovinska či Chorvátska i angažovanie sa samotných krajín západného Balkánu a vytváranie väzieb či úsilie EÚ.

Neformálny summit medzi EÚ a západným Balkánom sa konal na zámku Brdo pri Kranju z iniciatívy slovinského predsedníctva v Rade EÚ.