Ľubľana 31. marca (TASR) - Slovinsko zaviedlo povinné nosenie rúšok a rukavíc v krytých priestranstvách pre verejnosť, akými sú napríklad obchody, aby tak predišlo ďalšiemu šíreniu koronavírusu. Informovala o tom v utorok agentúra STA s tým, že Ľubľana k takémuto opatreniu pristúpila napriek niektorým nesúhlasným názorom zo strany tamojšej verejnosti a tiež faktu, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nosenie rúšok zdravým osobám neodporučila.

Rúška a rukavice v krytých verejných priestoroch sa stali v Slovinsku povinnými na základe dekrétu, ktorý nadobudol v pondelok platnosť. Slovinsko prijatím takéhoto opatrenia nasledovalo krajiny ako Česká republika či Slovensko. V utorok rovnaké opatrenia avizovalo aj Rakúsko, kde budú musieť od stredy obyvatelia nosiť rúška v supermarketoch a čoskoro sa toto opatrenie rozšíri aj na všetky tamojšie verejné miesta, kde dochádza ku kontaktu s inými osobami.

Slovinsko nedisponuje dostatkom certifikovaných rúšok na tvár, a tak úrady miestnym obyvateľom odkázali, že smú na zakrytie nosa a úst použiť akúkoľvek obdobnú náhradu - okrem doma ušitých rúšok napríklad aj šatky.

S opatrením vyjadrili nesúhlas niektorí Slovinci odolávajúci sa na to, že ľudia si rúška nemajú kde kúpiť, a tiež citujúc nedávne vyhlásenie WHO, ktorá uviedla, že rúška ľudia nosiť nemusia, ak nie sú sami vírusom nakazení alebo ak sa nestarajú o niekoho infikovaného, pripomína STA.

WHO za takéto vyhlásenie ešte v pondelok kritizoval aj slovinský premiér Janez Janša. Na Twitteri organizácii vyčítal aj jej minulé vyhlásenia. "Tá istá WHO po prepuknutí koronavírusu v Číne tvrdila, že je nepravdepodobné, aby sa vírus rozšíril do Európy, a tiež, že vírus nemá výrazne horšie dôsledky než chrípka. Práve preto vyhlásila pandémiu PRÍLIŠ NESKORO," napísal Janša.

Pediatrička Tina Bergantová na utorkovej konferencii slovinskej vlády zase poukázala na to, že krajinám, v ktorých sa rúška nosia, sa šírenie koronavírusu podarilo rýchlejšie dostať pod kontrolu než tým, kde táto praktika nie je bežná.

"Robíme všetko pre to, aby sme epidémiu zvládli a ochránili najzraniteľnejšiu časť populácie - starých a chronicky chorých ľudí. Takéto opatrenia nie sú podfarbené ideológiou, sú epidemiologicky rozumné a v medicíne známe desaťročia či dokonca stáročia," uviedla.