Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Právomoci prezidenta Donalda Trumpa pri vojenskom zásahu proti Iránu chceli obmedziť aj dvaja republikáni. Naopak, k väčšine republikánov sa pridali štyria demokrati.
Autor TASR
Washington 6. marca (TASR) - Snemovňa reprezentantov USA vo štvrtok tesnou väčšinou hlasovala proti uzneseniu, ktoré by vyžadovalo súhlas Kongresu s ďalšími americkými útokmi na Irán. Podobnú rezolúciu deň predtým odmietol prijať aj Senát. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a Reuters.
Snemovňa, v ktorej má Republikánska strana tesnú väčšinu kresiel, odmietla uznesenie pomerom hlasov 219 ku 212. Právomoci prezidenta Donalda Trumpa pri vojenskom zásahu proti Iránu chceli obmedziť aj dvaja republikáni. Naopak, k väčšine republikánov sa pridali štyria demokrati.
Kritici obvinili predstaviteľov Demokratickej strany, že uznesenie predložili na hlasovanie len preto, že nesúhlasia s Trumpom, čím údajne vystavili Američanov väčšiemu riziku. Priaznivci návrh považovali za pokus o obnovenie právomoci Kongresu vyhlasovať vojnu, ako to stanovuje Ústava USA.
Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili koordinovaný rozsiahly vojenský zásah proti Iránu, pri ktorom zabili okrem iných najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Irán odpovedal odvetnými raketovými a dronovými útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu, kde sa nachádzajú americké základne. Konflikt si doteraz podľa AP vyžiadal viac než 1000 mŕtvych vrátane najmenej šiestich príslušníkov amerických síl.
Navrhovatelia uviedli, že uznesenie by Trumpa prinútilo vysvetliť Američanom, prečo USA bojujú proti Iránu a ako by sa konflikt mohol skončiť.
„Donald Trump nie je kráľ a ak verí, že vojna s Iránom je v našom národnom záujme, musí prísť do Kongresu a predložiť svoje argumenty,“ vyhlásil demokratický člen výboru pre zahraničné veci Gregory Meeks.
Aj keby snemovňa rezolúciu prijala, konflikt by to nezastavilo, vysvetľuje Reuters. Aby totiž nadobudla platnosť, musela by prejsť aj Senátom a získať dvojtretinovú väčšinu zákonodarcov potrebnú na prelomenie očakávaného Trumpovho veta.
Trump a republikánski predstavitelia argumentujú, že Irán predstavuje „bezprostrednú hrozbu“, takže jeho postup je v súlade so zákonom z roku 1973. Podľa zákona môže prezident zapojiť armádu do ozbrojeného konfliktu len vtedy, ak Kongres vyhlásil vojnu, udelil osobitnú právomoc alebo v reakcii na útok. Zákon však tiež vyžaduje, aby neoprávnené vojenské akcie boli ukončené do 60 dní.
Snemovňa, v ktorej má Republikánska strana tesnú väčšinu kresiel, odmietla uznesenie pomerom hlasov 219 ku 212. Právomoci prezidenta Donalda Trumpa pri vojenskom zásahu proti Iránu chceli obmedziť aj dvaja republikáni. Naopak, k väčšine republikánov sa pridali štyria demokrati.
Kritici obvinili predstaviteľov Demokratickej strany, že uznesenie predložili na hlasovanie len preto, že nesúhlasia s Trumpom, čím údajne vystavili Američanov väčšiemu riziku. Priaznivci návrh považovali za pokus o obnovenie právomoci Kongresu vyhlasovať vojnu, ako to stanovuje Ústava USA.
Spojené štáty a Izrael v sobotu spustili koordinovaný rozsiahly vojenský zásah proti Iránu, pri ktorom zabili okrem iných najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Irán odpovedal odvetnými raketovými a dronovými útokmi na Izrael a štáty Perzského zálivu, kde sa nachádzajú americké základne. Konflikt si doteraz podľa AP vyžiadal viac než 1000 mŕtvych vrátane najmenej šiestich príslušníkov amerických síl.
Navrhovatelia uviedli, že uznesenie by Trumpa prinútilo vysvetliť Američanom, prečo USA bojujú proti Iránu a ako by sa konflikt mohol skončiť.
„Donald Trump nie je kráľ a ak verí, že vojna s Iránom je v našom národnom záujme, musí prísť do Kongresu a predložiť svoje argumenty,“ vyhlásil demokratický člen výboru pre zahraničné veci Gregory Meeks.
Aj keby snemovňa rezolúciu prijala, konflikt by to nezastavilo, vysvetľuje Reuters. Aby totiž nadobudla platnosť, musela by prejsť aj Senátom a získať dvojtretinovú väčšinu zákonodarcov potrebnú na prelomenie očakávaného Trumpovho veta.
Trump a republikánski predstavitelia argumentujú, že Irán predstavuje „bezprostrednú hrozbu“, takže jeho postup je v súlade so zákonom z roku 1973. Podľa zákona môže prezident zapojiť armádu do ozbrojeného konfliktu len vtedy, ak Kongres vyhlásil vojnu, udelil osobitnú právomoc alebo v reakcii na útok. Zákon však tiež vyžaduje, aby neoprávnené vojenské akcie boli ukončené do 60 dní.
