Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Nemecký kancelár Friedrich Merz krátko predtým počas návštevy Indie vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na masové protesty v Iráne tamojšia vláda v priebehu niekoľkých dní až týždňov padne.
Autor TASR
Madrid 13. januára (TASR) - Španielsko odsudzuje tvrdý zásah bezpečnostných zložiek proti protestujúcim v Iráne, pri ktorom podľa ľudskoprávnych organizácii zahynuli stovky ľudí, uviedol v utorok minister zahraničných vecí José Manuel Albares. Dodal, že jeho rezort si predvolal iránskeho veľvyslanca v Madride, aby mu tlmočil svoj odmietavý postoj. Veľvyslanca Teheránu si predvolá aj šéfka fínskej diplomacie Elina Valtonenová, informovala agentúra AFP.
"Právo Iráncov a Iránok na pokojný na mierumilovný protest a ich sloboda prejavu, musí byť rešpektované,“ povedal Albares v rozhlase Catalunya Radio a upozornil, že „svojvoľné zatýkania musia prestať“.
Vatonenová na sieti X napísala, že iránsky teokratický režim „vypol internet, aby mohol v tichosti zabíjať a utláčať“. „Toto tolerovať nebudeme. Stojíme za Iránčanmi - ženami aj mužmi,“ uviedla ministerka v príspevku s tým, že v utorok dopoludnia si predvolá iránskeho veľvyslanca vo Fínsku.
Nemecký kancelár Friedrich Merz krátko predtým počas návštevy Indie vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na masové protesty v Iráne tamojšia vláda v priebehu niekoľkých dní až týždňov padne. „Ak sa režim dokáže udržať pri moci iba násilím, potom je s ním v podstate koniec,“ povedal.
Fínska ministerka zahraničných vecí podľa AFP tiež informovala, že Helsinki spoločné s Európskou úniou skúmajú opatrenia, ktoré by mohli „pomôcť obnoviť slobodu Iráncov“.
Irán v posledných týždňoch zažíva najväčšie protesty od prelomu rokov 2022 a 2023. Nepokoje vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Odvtedy sa ale rýchlo rozšírili do celej krajiny a stali sa z nich protivládne demonštrácie.
Ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights so sídlom v Osle tvrdí, že od začiatku protestov zahynulo v Iráne najmenej 648 ľudí, mŕtvych však podľa niektorých odhadov môže byť až viac než 6000. Vzhľadom na pretrvávajúce blokovanie internetu a prísne obmedzenie prístupu k informáciám je tieto údaje ťažké nezávisle overiť. Iránske úrady takisto podľa IHR zadržali už vyše 10.000 ľudí. Aktivisti sa obávajú, že vypnutie internetu, ktoré trvá už viac než 108 hodín, má za cieľ zakryť rozsah represií voči protestujúcim.
"Právo Iráncov a Iránok na pokojný na mierumilovný protest a ich sloboda prejavu, musí byť rešpektované,“ povedal Albares v rozhlase Catalunya Radio a upozornil, že „svojvoľné zatýkania musia prestať“.
Vatonenová na sieti X napísala, že iránsky teokratický režim „vypol internet, aby mohol v tichosti zabíjať a utláčať“. „Toto tolerovať nebudeme. Stojíme za Iránčanmi - ženami aj mužmi,“ uviedla ministerka v príspevku s tým, že v utorok dopoludnia si predvolá iránskeho veľvyslanca vo Fínsku.
Nemecký kancelár Friedrich Merz krátko predtým počas návštevy Indie vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na masové protesty v Iráne tamojšia vláda v priebehu niekoľkých dní až týždňov padne. „Ak sa režim dokáže udržať pri moci iba násilím, potom je s ním v podstate koniec,“ povedal.
Fínska ministerka zahraničných vecí podľa AFP tiež informovala, že Helsinki spoločné s Európskou úniou skúmajú opatrenia, ktoré by mohli „pomôcť obnoviť slobodu Iráncov“.
Irán v posledných týždňoch zažíva najväčšie protesty od prelomu rokov 2022 a 2023. Nepokoje vypukli 28. decembra po tom, ako obchodníci v Teheráne zorganizovali protest proti rastúcim cenám a pádu iránskej meny rial. Odvtedy sa ale rýchlo rozšírili do celej krajiny a stali sa z nich protivládne demonštrácie.
Ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights so sídlom v Osle tvrdí, že od začiatku protestov zahynulo v Iráne najmenej 648 ľudí, mŕtvych však podľa niektorých odhadov môže byť až viac než 6000. Vzhľadom na pretrvávajúce blokovanie internetu a prísne obmedzenie prístupu k informáciám je tieto údaje ťažké nezávisle overiť. Iránske úrady takisto podľa IHR zadržali už vyše 10.000 ľudí. Aktivisti sa obávajú, že vypnutie internetu, ktoré trvá už viac než 108 hodín, má za cieľ zakryť rozsah represií voči protestujúcim.
