Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 17. máj 2026Meniny má Gizela
< sekcia Zahraničie

Nový španielsky parlament sa zišiel na ustanovujúcej schôdzi

Santiago Abascal (druhý vľavo), líder krajne pravicovej strany Vox, sa pozerá na stúpancov po predčasných parlamentných voľbách 10. novembra 2019 v Madride. Foto: TASR/AP

Najväčšou zmenou, ktorá v Španielsku nastala po voľbách z 10. novembra, je však návrat extrémneho nacionalizmu v podobe krajne pravicovej strany Vox.

Madrid 3. decembra (TASR) - Novozvolený španielsky parlament sa v utorok zišiel na svojom ustanovujúcom zasadnutí. Na základe výsledkov hlasovania poslancov bude 350-člennému parlamentu predsedať socialistka Meritxell Batetová.

Ako informovala agentúra AP, Batetovú tento týždeň prijme španielsky kráľ Filip VI. Následne sa panovník postupne stretne aj s predsedami parlamentných strán, aby spomedzi nich vybral kandidáta, ktorého poverí zostavením vlády.

Najlepšie šance v tomto smere má podľa AP končiaci premiér Pedro Sánchez, ktorý sa môže oprieť o 120 poslancov svojej Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE). Sánchez po voľbách podpísal dohodu o spolupráci s ľavicovou stranou Spoločne môžeme (UP), ktorú v parlamente zastupuje 35 poslancov.

Napriek tejto podpore Sánchez stále nemá v parlamente väčšinu 176 hlasov. Tandem PSOE-UP bude na vládnutie potrebovať podporu ďalších ľavicových a regionálnych strán vrátane Republikánskej ľavice Katalánska (ERC).

Agentúra AP pripomenula, že do parlamentu sa v posledných voľbách dostalo 19 politických strán, čo znamená, že je najviac fragmentovaný od roku 1978, keď sa v Španielsku obnovilo demokratické zriadenie.

Najväčšou zmenou, ktorá v Španielsku nastala po voľbách z 10. novembra, je však návrat extrémneho nacionalizmu v podobe krajne pravicovej strany Vox. Tá v parlamente získala 52 kresiel a stala sa treťou najsilnejšou parlamentnou stranou.

Konzervatívna Ľudová strana (PP) a centristicko-pravicoví Občania (Ciudadanos), ako aj Vox odmietajú podporiť Sánchezovu vládu, alebo sa pri hlasovaní o vyslovení dôvery mienia zdržať. Tieto strany majú v parlamente spolu 151 poslaneckých mandátov.

Snahy o vyhlásenie nezávislosti Katalánska vyvolali v Španielsku najzávažnejšiu politickú krízu za posledné desaťročia a viedli aj k rozdeleniu samotných Kataláncov na dva tábory.