Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 19. máj 2024Meniny má Gertrúda
< sekcia Zahraničie

Špión Guillaume stál pred 50 rokmi za odstúpením spolkového kancelára

Ilustračné foto. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Güntera Guillauma odsúdil v decembri 1975 súd v Düsseldorfe na 13 rokov väzenia, jeho manželka Christel dostala osem rokov za mrežami.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bonn/Berlín/Bratislava 6. mája (TASR) - Keď 24. apríla 1974 zatkli v Bonne pracovníka úradu spolkového kancelára Güntera Guillauma, jeden z najväčších škandálov v Nemeckej spolkovej republike bol na svete. Guillaume bol totiž dôstojníkom východonemeckého ministerstva štátnej bezpečnosti (Ministerium für Staatssicherheit), obávanej tajnej služby Stasi. Postupne sa mu podarilo dostať do samotného vnútra mocenského centra v Bonne, až sa stal jedným z najbližších spolupracovníkov spolkového kancelára Willyho Brandta.

Prvý sociálnodemokratický spolkový kancelár v dejinách Nemecka musel napokon, po odhalení tejto špionážnej aféry, zo svojho postu odstúpiť. V pondelok 6. mája uplynie od tejto udalosti 50 rokov.

Stasi si vyhliadla a vycvičila Güntera Guillauma a jeho manželku Christel prakticky hneď po svojom vzniku v prvej polovici 50. rokov minulého storočia. V lete 1956 odišli ako utečenci do západonemeckého Frankfurtu nad Mohanom. Stali sa členmi Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v spolkovej krajine Hesensko a najmä Guillaume rýchlo napredoval.

Septembrové voľby do Spolkového snemu (Bundestag) vyniesli v roku 1969 do kresla spolkového kancelára Willyho Brandta. V poradí štvrtým šéfom povojnového bonnského kabinetu sa stal 21. októbra 1969. Po osvedčení sa vo volebnej kampani prišlo odporúčanie, aby Guillaume pracoval priamo v Úrade spolkového kancelára. Vďaka vysokému pracovnému nasadeniu a organizačným schopnostiam to dotiahol až na osobného asistenta kancelára Brandta.

Západonemeckej kontrarozviedke sa ale napokon podarilo agenta Stasi odhaliť a ráno 24. apríla 1974 zatkla Guillauma v jeho byte v Bonne. Pri zatýkaní svoju príslušnosť k Stasi nijako neskrýval, keď vyhlásil: "Som dôstojník Národnej ľudovej armády NDR a zamestnanec ministerstva pre štátnu bezpečnosť. Žiadam, aby bola rešpektovaná moja dôstojnícka česť."

Mediálnu kampaň, ktorá sa spustila po zadržaní východonemeckého špióna v samom centre moci, spolkový kancelár neustal. O necelé dva týždne po zadržaní špióna, večer 6. mája 1974, zo svojho postu odstúpil. Pre "nedbalosť v súvislosti so špionážnou aférou Guillaume", ako napísal Brandt spolkovému prezidentovi Gustavovi Heinemannovi.

Celkove 18 rokov podával Guillaume správy do Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Z toho počas piatich rokov, teda od júla 1969 do apríla 1974, keď pôsobil na Úrade spolkového kancelára, informoval Stasi v 23 prípadoch, ktoré sa týkali vnútrostraníckeho života SPD, ďalej odovzdal 12 informácií spätých s vládnou politikou a v deviatich prípadoch sa zameral na otázku odborov.

Aj napriek odchodu z úradu spolkového kancelára zostal Willy Brandt, ktorý mal obrovské renomé doma aj v zahraničí, predsedom nemeckých sociálnych demokratov a SPD viedol až do roku 1987. Navyše, v rokoch 1976 až 1992 stál na čele Socialistickej internacionály.

Güntera Guillauma odsúdil v decembri 1975 súd v Düsseldorfe na 13 rokov väzenia, jeho manželka Christel dostala osem rokov za mrežami. Po šiestich rokoch väzenia ich v októbri 1981 v rámci výmeny špiónov medzi Východom a Západom vymenili za zajatých západných agentov. Obidvaja manželia sa dostali do východného Nemecka, kde ich oslavovali ako "špiónov mieru" a získali vysoké štátne vyznamenania.

Manželstvo im však nevydržalo a už dva mesiace po návrate do NDR sa v decembri 1981 rozviedli. Günter Guillaume mal totiž románik so zdravotnou sestrou Elke Bröhlovou mladšou o 17 rokov, ktorá tiež pracovala pre Stasi. O päť rokov neskôr uzavreli manželstvo, pričom Guillaume si zobral aj jej priezvisko.

Člen východonemeckej tajnej služby Stasi Günter Guillaume alias Günter Bröhl zomrel 10. apríla 1995 vo veku 68 rokov neďaleko Berlína v mestečku Petershagen/Eggersdorf.