FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Základným posolstvom Keseyho diel bolo povýšenie normálnych ľudských inštinktov a slobody nad odľudštený spôsob života.
Autor TASR
New York 16. septembra (TASR) - Považoval sa za spojovací článok medzi hnutím Beat Generation 50. rokov a kontrakultúrou hippies 60. rokov. Dva z jeho románov sa stali podkladom slávnych hollywoodskych filmov. Známym sa stal tiež ako líder potulnej skupiny svojich priaznivcov s názvom Merry Pranksters. Americký spisovateľ Ken Kesey by mal v stredu 17. septembra 90 rokov.
Kenneth Elton Kesey sa narodil v roku 1935 v meste La Junta v americkom štáte Colorado do farmárskej rodiny. Jeho rodičia Fred a Geneva sa po druhej svetovej vojne presťahovali so svojimi dvoma malými synmi Kenom a Chuckom do štátu Oregon.
Na strednej škole bol Kesey hviezdny zápasník a vynikal v tomto športe aj na Oregonskej univerzite, kde v roku 1957 získal bakalársky titul v obore komunikácia. Rok predtým sa oženil so svojou stredoškolskou láskou Faye Haxbyovou a krátko po tom, ako ukončil vysokú školu, sa pár presťahoval do Los Angeles. V tomto čase začal Kesey pracovať na svojom prvom románe End of Autumn, ktorý však nikdy nebol publikovaný.
V roku 1958 Keseyho prijali ako štipendistu kreatívneho písania na Stanfordovu univerzitu, kde študoval spolu s Wendellom Berrym, Robertom Stoneom, Larrym McMurtrym a Petrom Beaglom. Počas svojho dvojročného štipendia začal Kesey pracovať ako asistent v nemocnici pre vojnových veteránov v kalifornskom meste Menlo Park. Bol tam tiež platený experimentálny dobrovoľníkom - užíval drogy ovplyvňujúce myseľ a podával správy o ich účinkoch.
Táto skúsenosť slúžila ako podklad pre jeho debutový a najslávnejší román One Flew Over the Cuckoo's Nest (1992), do slovenčiny preložený ako Bol som dlho preč. Jeho dej sa odohráva v psychiatrickej liečebni a ponúka silnú kritiku vtedajších psychiatrických postupov. Román úspešne sfilmoval český režisér Miloš Forman žijúci v USA. Snímka, ktorá je známa pod názvom Prelet nad kukučím hniezdom, získala päť Oscarov. Zlatú sošku si odniesla v piatich kategóriách - najlepší film (producenti Michael Douglas a Saul Zaentz), najlepšia réžia (Miloš Forman), najlepší herec (Jack Nicholson), najlepšia herečka (Louise Fletcherová) a najlepší adaptovaný scenár (Lawrence Hauben a Bo Goldman).
Kniha sa stala klasikou modernej americkej literatúry, hoci niektoré feministické kritičky považujú zobrazenie žien v románe, najmä postavu hlavnej sestry Mildred Ratchedovej, známej aj ako „Veľká sestra“, za mizogýnne.
Kesey ďalej skúmal hodnoty v konflikte aj vo svojom druhom románe Sometimes a Great Notion (1964). Príbeh sa týka rodiny drevorubačov z Oregonu, ktorá dodáva stromy pre miestnu pílu v opozícii voči štrajkujúcim pracovníkom organizovaným v odboroch. Aj tento román sa v roku 1971 dočkal filmového spracovania v réžii Paula Newmana, ktorý v ňom i účinkuje po boku Henryho Fondu a Lee Remickovej v hlavných úlohách. Hoci je Keseyho debutový román známejší, mnohí literárni kritici považujú knihu Sometimes a Great Notion za jeho majstrovské dielo.
V dielach literatúry faktu Kesey's Garage Sale (1973), Demon Box (1986) a The Further Inquiry (1990) Kesey písal o svojich cestách a zážitkoch pod vplyvom LSD s Merry Pranksters. Skupina cestovala v 60. rokoch starým školským autobusom po USA, v San Franciscu sa zúčastnila na „psychedelických výletoch". V roku 1967 Kesey ušiel do Mexika, aby sa vyhol stíhaniu za prechovávanie marihuany. Vrátil sa do Kalifornie, odpykal si krátky trest a potom sa presťahoval na farmu neďaleko mesta Eugene v štáte Oregon.
Jeho tretí regulárny román Sailor Song vyšiel v roku 1992, ale stretol sa iba s vlažnou odozvou. Ide o komédiu odohrávajúcu sa v rybárskej dedine na Aljaške, ktorá sa stáva kulisou hollywoodskeho filmu. Kesey sa tu tiež zaoberá environmentálnou krízou.
Základným posolstvom Keseyho diel bolo povýšenie normálnych ľudských inštinktov a slobody nad odľudštený spôsob života. Kritici ho radili k menám ako Joseph Heller či Philip Roth. Svojím slobodným životom sa stal idolom rebelujúcej generácie mladých Američanov. Kesey mal s manželkou tri deti, jedného potomka splodil aj s členkou komunity Merry Pranksters. Zomrel 10. novembra 2001 vo veku 66 rokov na následky komplikácií po operačnom zákroku, pri ktorom mu odstránili rakovinový nádor na pečeni.
Kenneth Elton Kesey sa narodil v roku 1935 v meste La Junta v americkom štáte Colorado do farmárskej rodiny. Jeho rodičia Fred a Geneva sa po druhej svetovej vojne presťahovali so svojimi dvoma malými synmi Kenom a Chuckom do štátu Oregon.
Na strednej škole bol Kesey hviezdny zápasník a vynikal v tomto športe aj na Oregonskej univerzite, kde v roku 1957 získal bakalársky titul v obore komunikácia. Rok predtým sa oženil so svojou stredoškolskou láskou Faye Haxbyovou a krátko po tom, ako ukončil vysokú školu, sa pár presťahoval do Los Angeles. V tomto čase začal Kesey pracovať na svojom prvom románe End of Autumn, ktorý však nikdy nebol publikovaný.
V roku 1958 Keseyho prijali ako štipendistu kreatívneho písania na Stanfordovu univerzitu, kde študoval spolu s Wendellom Berrym, Robertom Stoneom, Larrym McMurtrym a Petrom Beaglom. Počas svojho dvojročného štipendia začal Kesey pracovať ako asistent v nemocnici pre vojnových veteránov v kalifornskom meste Menlo Park. Bol tam tiež platený experimentálny dobrovoľníkom - užíval drogy ovplyvňujúce myseľ a podával správy o ich účinkoch.
Táto skúsenosť slúžila ako podklad pre jeho debutový a najslávnejší román One Flew Over the Cuckoo's Nest (1992), do slovenčiny preložený ako Bol som dlho preč. Jeho dej sa odohráva v psychiatrickej liečebni a ponúka silnú kritiku vtedajších psychiatrických postupov. Román úspešne sfilmoval český režisér Miloš Forman žijúci v USA. Snímka, ktorá je známa pod názvom Prelet nad kukučím hniezdom, získala päť Oscarov. Zlatú sošku si odniesla v piatich kategóriách - najlepší film (producenti Michael Douglas a Saul Zaentz), najlepšia réžia (Miloš Forman), najlepší herec (Jack Nicholson), najlepšia herečka (Louise Fletcherová) a najlepší adaptovaný scenár (Lawrence Hauben a Bo Goldman).
Kniha sa stala klasikou modernej americkej literatúry, hoci niektoré feministické kritičky považujú zobrazenie žien v románe, najmä postavu hlavnej sestry Mildred Ratchedovej, známej aj ako „Veľká sestra“, za mizogýnne.
Kesey ďalej skúmal hodnoty v konflikte aj vo svojom druhom románe Sometimes a Great Notion (1964). Príbeh sa týka rodiny drevorubačov z Oregonu, ktorá dodáva stromy pre miestnu pílu v opozícii voči štrajkujúcim pracovníkom organizovaným v odboroch. Aj tento román sa v roku 1971 dočkal filmového spracovania v réžii Paula Newmana, ktorý v ňom i účinkuje po boku Henryho Fondu a Lee Remickovej v hlavných úlohách. Hoci je Keseyho debutový román známejší, mnohí literárni kritici považujú knihu Sometimes a Great Notion za jeho majstrovské dielo.
V dielach literatúry faktu Kesey's Garage Sale (1973), Demon Box (1986) a The Further Inquiry (1990) Kesey písal o svojich cestách a zážitkoch pod vplyvom LSD s Merry Pranksters. Skupina cestovala v 60. rokoch starým školským autobusom po USA, v San Franciscu sa zúčastnila na „psychedelických výletoch". V roku 1967 Kesey ušiel do Mexika, aby sa vyhol stíhaniu za prechovávanie marihuany. Vrátil sa do Kalifornie, odpykal si krátky trest a potom sa presťahoval na farmu neďaleko mesta Eugene v štáte Oregon.
Jeho tretí regulárny román Sailor Song vyšiel v roku 1992, ale stretol sa iba s vlažnou odozvou. Ide o komédiu odohrávajúcu sa v rybárskej dedine na Aljaške, ktorá sa stáva kulisou hollywoodskeho filmu. Kesey sa tu tiež zaoberá environmentálnou krízou.
Základným posolstvom Keseyho diel bolo povýšenie normálnych ľudských inštinktov a slobody nad odľudštený spôsob života. Kritici ho radili k menám ako Joseph Heller či Philip Roth. Svojím slobodným životom sa stal idolom rebelujúcej generácie mladých Američanov. Kesey mal s manželkou tri deti, jedného potomka splodil aj s členkou komunity Merry Pranksters. Zomrel 10. novembra 2001 vo veku 66 rokov na následky komplikácií po operačnom zákroku, pri ktorom mu odstránili rakovinový nádor na pečeni.
