Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Priamo pri útokoch zahynulo 2996 ľudí vrátane 19 únoscov, medzi obeťami boli väčšinou civilisti z viac ako 70 krajín. Tragické udalosti viedli k úmrtiu ďalších vyše 6000 osôb v dôsledku vdýchnutia toxických látok.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
New York 11. septembra (TASR) - Išlo o najväčší teroristický útok na území Spojených štátov i vôbec v histórii sveta. Dňa 11. septembra 2001 uniesli islamskí fanatici z organizácie al-Káida civilné dopravné lietadlá a narazili s nimi do dvojice mrakodrapov Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku, ktoré sa následne zrútili, ako aj do budovy Pentagónu (ministerstva obrany) vo Washingtone. V piatok uplynie od tejto udalosti 25 rokov.
Priamo pri útokoch zahynulo 2996 ľudí vrátane 19 únoscov, medzi obeťami boli väčšinou civilisti z viac ako 70 krajín. Tragické udalosti viedli k úmrtiu ďalších vyše 6000 osôb v dôsledku vdýchnutia toxických látok. Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v roku 2013 diagnostikovali 1140 osobám „rakovinové ochorenia súvisiace s WTC“ v dôsledku vystavenia sa toxínom v oblasti Ground Zero (areálu WTC). Na základe odhadov bolo v tejto súvislosti postihnutých zhruba 25.000 ľudí.
Prvé lietadlo narazilo do budovy približne pred deviatou hodinou miestneho času. George Tenet, riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) ešte v ten deň večer oznámil prezidentovi USA Georgeovi W. Bushovi, že Centrum protiteroristických operácií (CTMC) dospelo k záveru, že za útokmi stojí Usáma bin Ládin.
Útoky z 11. septembra 2001 boli koordinovanou sériou samovražedných atakov. Celkovo 19 teroristov unieslo štyri dopravné lietadlá. S dvomi narazili do veží WTC, tretie lietadlo narazilo do budovy Pentagónu. Štvrté, ktoré malo podľa výsledkov vyšetrovania naraziť do Bieleho domu alebo budovy Kapitolu (sídlo Kongresu) vo Washingtone, sa zrútilo do neobývanej zóny v štáte Pensylvánia po tom, keď pasažieri premohli únoscov.
Všetky štyri lietadlá typu Boeing 757 patrili aerolíniám American Airlines a United Airlines, pričom smerovali z Bostonu a Washingtonu do Los Angeles a San Francisca.
Samovražednými pilotmi lietadiel boli Muhammad Attá z Egypta (WTC - severná veža), Marwán aš-Šihhí zo Spojených arabských emirátov (WTC - južná veža), Hání Handžúr zo Saudskej Arábie (Pentagón) a Zijád Džarráh z Libanonu (Pensylvánia). Teroristická bunka sa sformovala koncom 90. rokov v nemeckom Hamburgu.
Spojené štáty v reakcii na útoky vyhlásili globálnu vojnu proti terorizmu s cieľom eliminovať nepriateľské skupiny považované za teroristické organizácie, a vlády, ktoré ich podporujú. Tento program zahraničnej politiky USA sa realizoval počas nasledujúcich dvoch desaťročí.
Útoky spôsobili škody na infraštruktúre aj majetku vo výške minimálne desať miliárd dolárov, pričom išlo o najsmrteľnejší teroristický útok v histórii, ako aj o najtragickejšiu udalosť pre hasičov a príslušníkov bezpečnostných zložiek v dejinách USA. Táto tragédia viedla k prijatiu prísnych protiteroristických zákonov po celom svete.
Usáma bin Ládin je najznámejšou osobou zodpovednou za teroristický útok z 11. septembra, aj keď ho plánovali iné špičky islamského fanatizmu. Al-Káida je militantná organizácia vedená sunnitskými džihádistami, ktorí sa sami považujú za predvoj vedúci ku globálnej islamistickej revolúcii zameranej na zjednotenie moslimského sveta pod nadnárodným islamským kalifátom.
Na svedomí má viacero teroristických útokov na vojenské i civilné ciele v USA a ich západných spojencov vrátane veľkých akcií, akými boli bombové útoky na americké veľvyslanectvá v roku 1998 v Keni a Tanzánii, či bombový útok na raketový torpédoborec amerického vojenského námorníctva USS Cole v roku 2000, ktorý v tom čase kotvil v jemenskom prístavnom meste Aden.
Zakladateľom al-Káidy bol bin Ládin (1957 - 2011), salafistický džihádista pôvodom zo Saudskej Arábie. Na jej čele stál od roku 1988 až do svojej smrti v máji 2011, keď ho v pakistanskom meste Abbottabad (provincia Chajbar Paštúnchvá) zneškodnili príslušníci špeciálneho amerického komanda SEAL Team Six.
USA vykonali akciu bez upovedomenia pakistanskej vlády v noci na 2. mája 2011, keď dve desiatky členov špeciálnej jednotky v dvoch vrtuľníkoch Black Hawk prenikli na pakistanské územie z afganského Džalalabadu a v Abbottabade zaútočili na bin Ládinovo sídlo. Jeho telo bolo neskôr premiestnené na americkú lietadlovú loď USS Carl Vinson a pochované v Arabskom mori.
Usáma bin Ládin, absolvent Univerzity kráľa Abdalazíza v Džidde, syn miliardára Muhammada bin Ládina bol od začiatku vojny v Afganistane (2001 - 2021) terčom vojenského pátrania Spojených štátov - operácie Trvalá sloboda, ale počas bojov pri horskom komplexe Tóra Bóra v decembri 2001 sa mu podarilo ujsť do Pakistanu.
Hlavným organizátorom teroristických útokov bol podľa záverov vyšetrovacej komisie, zverejnených v roku 2004, vysokopostavený člen al-Káidy Chálid Šajch Muhammad, ktorého zatkli v roku 2003 v pakistanskom meste Rávalpindí a dodnes je zadržiavaný v americkom detenčnom tábore Guantánamo na Kube. Hrozí mu trest smrti.
Jeden z ďalších plánovačov útokov je Zakarijjá Músawí, operatívec al-Káidy. V súčasnosti je zadržiavaný vo federálnej väznici s najvyšším stupňom stráženia ADX Florence v štáte Colorado a naďalej zostáva jedinou osobou, ktorá bola kedy americkým civilným súdom odsúdená za trestný čin súvisiaci s udalosťami z 11. septembra 2001. Dostal doživotie.
Panarabská televízna stanica al-Džazíra so sídlom v katarskej Dauhe v roku 2004 odvysielala videovýrok Usámu bin Ládina adresovaný ľudu Spojených štátov. Bolo to prvýkrát, čo džihádista jednoznačne prijal zodpovednosť za útoky al-Káidy z 11. septembra 2001 proti USA, o ktorých dovtedy hovoril len nejasne alebo záhadne.
Bin Ládin vo videu opísal svoje motívy, medzi ktoré patrila pomsta voči USA v mene moslimov za podporu Izraela počas libanonskej vojny v roku 1982. Kritizoval v ňom tiež reakciu amerického prezidenta Georgea W. Busha na udalosti z 11. septembra 2001, ktorej súčasťou boli následné invázie do Afganistanu a Iraku, dvoch krajín s prevažne moslimským obyvateľstvom. Bin Ládin varoval USA, aby nechali islamský svet na pokoji, pretože v opačnom prípade dôjde k ďalšiemu útoku podobnému tomu z 11. septembra.
Najlepšie zdokumentovanými sú nárazy lietadiel do WTC, tzv. dvojičiek, a pád budov. Prvý náraz do severnej veže je zachytený iba náhodne na dvoch známych videozáznamoch, pričom jeden z nich nahral český turista.
Čistenie areálu WTC dokončili v máji 2002, zatiaľ čo Pentagón bol opravený do jedného roka. Po zdržaniach pri projektovaní náhradného komplexu sa naplánovalo vybudovanie šiestich nových budov, ktoré nahradili zničené veže na mieste WTC, spolu s múzeom a pamätníkom venovaným obetiam útoku. Pamätník sprístupnili verejnosti v roku 2011, múzeum v roku 2014.
Stavba najvyššej časti komplexu, One World Trade Center, sa začala v roku 2006 a otvorili ju v roku 2014. Stala sa z nej nová dominanta dolného Manhattanu. Pamätné miesta na počesť obetí vznikli aj pri Pentagóne a v Pensylvánii.
Priamo pri útokoch zahynulo 2996 ľudí vrátane 19 únoscov, medzi obeťami boli väčšinou civilisti z viac ako 70 krajín. Tragické udalosti viedli k úmrtiu ďalších vyše 6000 osôb v dôsledku vdýchnutia toxických látok. Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v roku 2013 diagnostikovali 1140 osobám „rakovinové ochorenia súvisiace s WTC“ v dôsledku vystavenia sa toxínom v oblasti Ground Zero (areálu WTC). Na základe odhadov bolo v tejto súvislosti postihnutých zhruba 25.000 ľudí.
Prvé lietadlo narazilo do budovy približne pred deviatou hodinou miestneho času. George Tenet, riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) ešte v ten deň večer oznámil prezidentovi USA Georgeovi W. Bushovi, že Centrum protiteroristických operácií (CTMC) dospelo k záveru, že za útokmi stojí Usáma bin Ládin.
Útoky z 11. septembra 2001 boli koordinovanou sériou samovražedných atakov. Celkovo 19 teroristov unieslo štyri dopravné lietadlá. S dvomi narazili do veží WTC, tretie lietadlo narazilo do budovy Pentagónu. Štvrté, ktoré malo podľa výsledkov vyšetrovania naraziť do Bieleho domu alebo budovy Kapitolu (sídlo Kongresu) vo Washingtone, sa zrútilo do neobývanej zóny v štáte Pensylvánia po tom, keď pasažieri premohli únoscov.
Všetky štyri lietadlá typu Boeing 757 patrili aerolíniám American Airlines a United Airlines, pričom smerovali z Bostonu a Washingtonu do Los Angeles a San Francisca.
Samovražednými pilotmi lietadiel boli Muhammad Attá z Egypta (WTC - severná veža), Marwán aš-Šihhí zo Spojených arabských emirátov (WTC - južná veža), Hání Handžúr zo Saudskej Arábie (Pentagón) a Zijád Džarráh z Libanonu (Pensylvánia). Teroristická bunka sa sformovala koncom 90. rokov v nemeckom Hamburgu.
Spojené štáty v reakcii na útoky vyhlásili globálnu vojnu proti terorizmu s cieľom eliminovať nepriateľské skupiny považované za teroristické organizácie, a vlády, ktoré ich podporujú. Tento program zahraničnej politiky USA sa realizoval počas nasledujúcich dvoch desaťročí.
Útoky spôsobili škody na infraštruktúre aj majetku vo výške minimálne desať miliárd dolárov, pričom išlo o najsmrteľnejší teroristický útok v histórii, ako aj o najtragickejšiu udalosť pre hasičov a príslušníkov bezpečnostných zložiek v dejinách USA. Táto tragédia viedla k prijatiu prísnych protiteroristických zákonov po celom svete.
Almost 25 years on from September 11, 2001, a drone display using 2,977 drones has recreated the Twin Towers, each representing a life lost in the attacks. Read more about the history of 9/11: https://t.co/aXosbHA2rL pic.twitter.com/e3LljSqx0E
— BBC News (World) (@BBCWorld) September 10, 2026
Usáma bin Ládin je najznámejšou osobou zodpovednou za teroristický útok z 11. septembra, aj keď ho plánovali iné špičky islamského fanatizmu. Al-Káida je militantná organizácia vedená sunnitskými džihádistami, ktorí sa sami považujú za predvoj vedúci ku globálnej islamistickej revolúcii zameranej na zjednotenie moslimského sveta pod nadnárodným islamským kalifátom.
Na svedomí má viacero teroristických útokov na vojenské i civilné ciele v USA a ich západných spojencov vrátane veľkých akcií, akými boli bombové útoky na americké veľvyslanectvá v roku 1998 v Keni a Tanzánii, či bombový útok na raketový torpédoborec amerického vojenského námorníctva USS Cole v roku 2000, ktorý v tom čase kotvil v jemenskom prístavnom meste Aden.
Zakladateľom al-Káidy bol bin Ládin (1957 - 2011), salafistický džihádista pôvodom zo Saudskej Arábie. Na jej čele stál od roku 1988 až do svojej smrti v máji 2011, keď ho v pakistanskom meste Abbottabad (provincia Chajbar Paštúnchvá) zneškodnili príslušníci špeciálneho amerického komanda SEAL Team Six.
USA vykonali akciu bez upovedomenia pakistanskej vlády v noci na 2. mája 2011, keď dve desiatky členov špeciálnej jednotky v dvoch vrtuľníkoch Black Hawk prenikli na pakistanské územie z afganského Džalalabadu a v Abbottabade zaútočili na bin Ládinovo sídlo. Jeho telo bolo neskôr premiestnené na americkú lietadlovú loď USS Carl Vinson a pochované v Arabskom mori.
Usáma bin Ládin, absolvent Univerzity kráľa Abdalazíza v Džidde, syn miliardára Muhammada bin Ládina bol od začiatku vojny v Afganistane (2001 - 2021) terčom vojenského pátrania Spojených štátov - operácie Trvalá sloboda, ale počas bojov pri horskom komplexe Tóra Bóra v decembri 2001 sa mu podarilo ujsť do Pakistanu.
Hlavným organizátorom teroristických útokov bol podľa záverov vyšetrovacej komisie, zverejnených v roku 2004, vysokopostavený člen al-Káidy Chálid Šajch Muhammad, ktorého zatkli v roku 2003 v pakistanskom meste Rávalpindí a dodnes je zadržiavaný v americkom detenčnom tábore Guantánamo na Kube. Hrozí mu trest smrti.
Jeden z ďalších plánovačov útokov je Zakarijjá Músawí, operatívec al-Káidy. V súčasnosti je zadržiavaný vo federálnej väznici s najvyšším stupňom stráženia ADX Florence v štáte Colorado a naďalej zostáva jedinou osobou, ktorá bola kedy americkým civilným súdom odsúdená za trestný čin súvisiaci s udalosťami z 11. septembra 2001. Dostal doživotie.
Panarabská televízna stanica al-Džazíra so sídlom v katarskej Dauhe v roku 2004 odvysielala videovýrok Usámu bin Ládina adresovaný ľudu Spojených štátov. Bolo to prvýkrát, čo džihádista jednoznačne prijal zodpovednosť za útoky al-Káidy z 11. septembra 2001 proti USA, o ktorých dovtedy hovoril len nejasne alebo záhadne.
| Las Torres Gemelas desaparecidas regresaron a Nueva York por unos minutos
— Alerta News 24 (@AlertaNews24) September 10, 2026
Se realizó un espectáculo de luces en la víspera del 25.º aniversario de los ataques del 11 de septiembre. pic.twitter.com/Xy1FzLlUYe
Bin Ládin vo videu opísal svoje motívy, medzi ktoré patrila pomsta voči USA v mene moslimov za podporu Izraela počas libanonskej vojny v roku 1982. Kritizoval v ňom tiež reakciu amerického prezidenta Georgea W. Busha na udalosti z 11. septembra 2001, ktorej súčasťou boli následné invázie do Afganistanu a Iraku, dvoch krajín s prevažne moslimským obyvateľstvom. Bin Ládin varoval USA, aby nechali islamský svet na pokoji, pretože v opačnom prípade dôjde k ďalšiemu útoku podobnému tomu z 11. septembra.
Najlepšie zdokumentovanými sú nárazy lietadiel do WTC, tzv. dvojičiek, a pád budov. Prvý náraz do severnej veže je zachytený iba náhodne na dvoch známych videozáznamoch, pričom jeden z nich nahral český turista.
Čistenie areálu WTC dokončili v máji 2002, zatiaľ čo Pentagón bol opravený do jedného roka. Po zdržaniach pri projektovaní náhradného komplexu sa naplánovalo vybudovanie šiestich nových budov, ktoré nahradili zničené veže na mieste WTC, spolu s múzeom a pamätníkom venovaným obetiam útoku. Pamätník sprístupnili verejnosti v roku 2011, múzeum v roku 2014.
Stavba najvyššej časti komplexu, One World Trade Center, sa začala v roku 2006 a otvorili ju v roku 2014. Stala sa z nej nová dominanta dolného Manhattanu. Pamätné miesta na počesť obetí vznikli aj pri Pentagóne a v Pensylvánii.
