Štrasburg 22. októbra (TASR) - Európska únia by mala zvýšiť podporu Ukrajine, pokračovať v rokovaniach s americkými partnermi a znížiť svoju závislosť od Spojených štátov. V reakcii na stupňujúce sa napätie medzi Washingtonom a Kyjevom to pre TASR uviedol analytik Fredrik Wesslau z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR). Slovenskí europoslanci sa rozchádzajú v názore na to, ako by mala Únia postupovať.

„EÚ by mala urobiť tri veci: pokračovať v rokovaniach s americkými partnermi, ako to bolo v Osle, s cieľom zmierniť negatívne dôsledky a čeliť najproblematickejším tendenciám americkej politiky, urýchliť znižovanie svojej závislosti od Spojených štátov a zvýšiť podporu Ukrajine,“ myslí si Wesslau. Poukázal na to, že aby Európu pri akýchkoľvek rokovaniach brali vážne, potrebuje mať väčší vplyv. To môže podľa neho dosiahnuť tým, že sa stane nezávislejšou od USA aj Ruska a zároveň pomôže Ukrajine dostať sa pri rokovaniach do čo najlepšej pozície.

Slovenská europoslankyňa Lucia Yar (RE/PS) sa domnieva, že EÚ musí byť aktívnym aktérom mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom a rýchlejšie budovať vlastné obranné kapacity. Upozornila, že obmedzenia Starlinku a ďalších amerických systémov ukázali riziká závislosti od jediného poskytovateľa. Únia má podľa nej vlastné kapacity, ktoré môže Ukrajine sprístupniť, napríklad satelitnú komunikáciu GOVSATCOM.

„Niektorým členským štátom však chýba politická vôľa rozhodovať spoločne a ich slová o európskej obrane nie vždy sprevádzajú činy,“ poznamenala pre TASR. Podporila návrh predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej na vytvorenie Európskej bezpečnostnej rady, do ktorej by boli okrem členských štátov EÚ zapojené aj Ukrajina, Británia, Nórsko a Kanada. Podľa europoslankyne by takýto krok smeroval k Európskej obrannej únii a posilneniu európskeho piliera NATO. Za potrebný označila jednotný obranný trh a vyzvala národné vlády, aby prešli od slov k činom. Dodala, že európsku jednotu podľa nej neoslabuje len Washington, ale aj slovenskí vládni predstavitelia svojou komunikáciou s ruskými politikmi či tým, že sa Slovensko nepodieľa na pôžičke EÚ pre Ukrajinu.

Europoslankyňa Judita Laššáková (nezaradená/Smer-SD) vyzvala na prehodnotenie priorít EÚ. Podľa nej sa Únia celé desaťročia spoliehala na americké bezpečnostné garancie, pričom jej geopolitické ambície často nezodpovedali reálnym vojenským a ekonomickým možnostiam. „Zahraničná politika nemôže byť postavená iba na deklaráciách a sankciách. Musí vychádzať z ekonomických možností, bezpečnostných záujmov a demokratického mandátu členských štátov,“ uviedla Laššáková.

Za problematické považuje aj údajné snahy využívať súčasnú bezpečnostnú krízu ako argument na ďalšiu centralizáciu právomocí v Bruseli. V súvislosti s vojnou na Ukrajine považuje za legitímnu otázku, dokedy má Západ financovať konflikt bez jasne definovanej stratégie jeho ukončenia. Prípadné mierové riešenie však podľa nej musí zahŕňať aj záväzky Ruska a účinné bezpečnostné záruky. „Inak nastane iba dočasné zmrazenie konfliktu, ktorý sa môže opäť rozhorieť kedykoľvek v budúcnosti,“ dodala.

Slovenský europoslanec Milan Uhrík (ESN/Republika) označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za prekážku dosiahnutia mieru a vyzval EÚ na obnovenie dovozu energetických surovín z východu. „Kým USA rušia protiruské sankcie a obnovujú dovoz ruskej ropy a nafty, tak EÚ nás naďalej núti platiť za najdrahšie energie na svete. To je zvrátené. EÚ by mala urýchlene konať a obnoviť dovoz energetických surovín z východu, pretože opäť raz nás Američania predbehnú, a kým oni budú profitovať, tak my budeme zase platiť,“ vyhlásil.

Europoslanec Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) podľa vlastných slov nevidí žiadny náznak, že by sa EÚ chystala zmeniť svoj „vazalský“ postoj voči USA. Skritizoval pritom európskych predstaviteľov za mierne reakcie na kroky Spojených štátov.

„Nepovažujem za reálne, že sa EÚ konečne rozhodne správne a razantne sa postaví proti nátlaku zo strany USA, ako to urobila Kanada pod vedením premiéra Marka Carneyho,“ uviedol Ondruš. Za prekážku takéhoto postupu považuje nedostatočnú zhodu medzi premiérmi členských štátov a súčasný prístup vedenia európskej diplomacie vrátane výmeny šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej. „Jedno i druhé považujem v súčasnosti za nereálne,“ dodal.