Brusel 6. októbra (TASR) - Európska komisia (EK) zverejnila v utorok výročnú správu o integračných snahách šestice krajín západného Balkánu a Turecka. Správu na pôde Európskeho parlamentu (EP) predniesol komisár EÚ pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi.

Utorňajšia správa hodnotí pokrok pri presadzovaní reforiem v jednotlivých krajinách, ktorým dáva aj konkrétne odporúčania na ďalšie obdobie.

EK zároveň predložila hospodársky a investičný plán, ktorý má naštartovať dlhodobú obnovu krajín západobalkánskeho regiónu a urýchliť hospodársku konvergenciu s EÚ.

Komisia vo svojej správe podčiarkla význam zásadných reforiem v štátoch západného Balkánu, pričom poukázala na slabší pokrok v oblasti právneho štátu. Úroveň justície v celom regióne sa podľa správy mení len pomaly, k čomu prispieva dostatočné odhodlanie dodržiavať zásadu nezávislosti súdnictva.

Foto: TASR/AP

Tempo boja proti korupcii sa podľa správy spomalilo a výsledky u väčšiny partnerov nespĺňajú požiadavky na členstvo v EÚ. Najslabší pokrok bol vlani zaznamenaný v oblasti slobody prejavu a plurality médií.

V ďalších prístupových rokovaniach s Čiernou Horou a Srbskom sa chce EK zamerať na presadzovanie reforiem a vytvoriť plány otvorenia a uzavretia ďalších prístupových kapitol a možných nápravných opatrení.

V prípade Albánska a Severného Macedónska EK potvrdila pokrok vo vykonávaní reforiem. Od Bosny a Hercegoviny sa očakáva, že sa bude zaoberať 14 kľúčovými prioritami EK, keďže doteraz v tomto smere podnikla len niektoré kroky. Pokiaľ ide o Kosovo, v oblasti reforiem súvisiacich s EÚ sa dosiahol len limitovaný pokrok.

V prípade Turecka správa EK skonštatovala, že ide o kľúčového partnera EÚ, avšak Turecko sa od Únie stále viac odkláňa a výrazne zaostalo v oblasti demokracie, právneho štátu, základných práv a nezávislosti súdnictva.

Správa EK zopakovala, že prístupové rokovania s Tureckom sa v podstate zastavili a otvorenie alebo uzavretie ďalších prístupových kapitol zatiaľ neprichádza do úvahy. S Tureckom naďalej prebieha dialóg a spolupráca, najmä pokiaľ ide o riešenie problémov súvisiacich s migráciou, avšak zahraničná politika Ankary sa čoraz viac odkláňala od priorít EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.