Lima 3. júna (TASR) - Peru upadlo do jednej z najhorších politických kríz vo svojich dejinách a ochrana jeho amazonského dažďového pralesa zlyháva. Vyplýva to zo správy neziskovej organizácie InSight Crime, zameranej na vyšetrovanie kriminality v Latinskej Amerike, na objednávku inštitútu Igarapé.

V Peru sa po Brazílii nachádza druhá najväčšia oblasť amazonského dažďového pralesa s plochou približne 68 miliónov hektárov. Krajina sa zaviazala zastaviť odlesňovanie do roku 2021, napísala v piatok agentúra AP.

Iniciatíva Projekt monitorovania andskej Amazónie (MAAP) uvádza, že odlesňovanie v peruánskej Amazónii dosiahlo za posledných desať rokov šesť rekordných maxím. Analýza je založená na údajoch z Marylandskej univerzity, ktorá vedie záznamy od roku 2002.

Najhorším rokom vôbec bol rok 2020, keď Peru prišlo o približne 170.000 hektárov amazonského dažďového pralesa. Minulý rok sa toto číslo znížilo, no stále je šieste najvyššie v histórii.

"Výsledkom skorumpovaných aktérov, ktorí profitujú z environmentálnej kriminality, a politickej krízy je neschopnosť vlády bojovať proti environmentálnej kriminalite. A čo viac, peruánska vláda naďalej uprednostňuje ekonomický rozvoj pred ochranou amazonského dažďového pralesa," uvádza sa v správe.

Správa s názvom Korene environmentálnej kriminality v peruánskej Amazónii identifikuje troch aktérov, ktorí stoja za odlesňovaním: veľké podniky, ako sú spoločnosti vyrábajúce palmový olej; podnikateľské zločinecké siete, ktoré profitujú z obchodovania s drevom, pôdou či drogami, a lacná pracovná sila – slabo platení robotníci, ktorí rúbu stromy a pestujú plodiny koky.

Foto: TASR/AP

Produkty týchto nelegálnych aktivít končia v iných častiach sveta. Väčšina exportu zlata smeruje do Švajčiarska, Spojených štátov, Indie a Kanady. Približne 28 percent ťažby zlata v Peru je nezákonných, uvádza InSight Crime. Organizácia tiež odhaduje, že väčšina ťažby dreva sa vykonáva bez povolení.

Táto juhoamerická krajina sa zmieta v kríze od roku 2016. Korupčné škandály a spory medzi exekutívnou a zákonodarnou mocou viedli k výmene štyroch prezidentov za päť rokov. Súčasný peruánsky prezident, ľavicový outsider Pedro Castillo, prežil od svojho nástupu do úradu v júli 2021 už dva pokusy o impeachment.

"Politická kríza nás veľmi odpútala od environmentálnych problémov," povedal bývalý peruánsky minister životného prostredia Manuel Pulgar-Vidal v rozhovore pre The Associated Press.

Súčasná vláda takisto podľa neho podporuje nelegálnu ťažbu a odlesňovanie. S tým podľa exministra súvisí aj smrť mnohých zástancov ochrany životného prostredia. Peruánske ministerstvo životného prostredia sa k súčasnej situácii v Amazónii nevyjadrilo.