Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Autorkou 387-stranovej správy je bývalá sudkyňa Heather Hallettová, ktorá vedie vyšetrovanie pandémie.
Autor TASR
Londýn 19. marca (TASR) – Britská štátom financovaná Národná zdravotná služba (NHS) sa počas pandémie ochorenia COVID-19 „priblížila ku kolapsu“. Vyplýva to zo záverov verejného vyšetrovania okolností pandémie zverejnených vo štvrtok, informovala agentúra AFP.
Na základe správy slogan vlády „Zostaňte doma, chráňte NHS, zachraňujte životy“ vyslal občanom zároveň signál, že zdravotná starostlivosť je nedostupná. Výsledkom bolo to, že niektorí ľudia sa vyhýbali návšteve pohotovosti aj pri život ohrozujúcich stavoch, ako sú infarkty, alebo odkladali návštevu u lekára zo strachu, že zaťažia systém. V niektorých prípadoch to viedlo k oneskorenej diagnostike a zhoršeniu zdravotného stavu pacientov.
Autorkou 387-stranovej správy je bývalá sudkyňa Heather Hallettová, ktorá vedie vyšetrovanie pandémie.
„Zvládli sme to, ale len tesne. Kolaps sa podarilo odvrátiť len vďaka mimoriadnemu úsiliu zdravotníkov,“ uviedla Hallettová. Pandémia mala podľa nej rozsiahle dôsledky vrátane toho, že pacienti „nedostávali vždy potrebnú starostlivosť“.
V správe poukazuje aj na predĺžené časy čakania na sanitky, preťaženie zdravotníckej linky 111 či obmedzenia návštev v nemocniciach, v dôsledku čoho mnohí pacienti zomierali bez prítomnosti blízkych.
Nedostatočnú podporu mali tiež zraniteľné skupiny, ako sú pacienti s demenciou, deti na psychiatrických oddeleniach či ženy využívajúce pred- a popôrodnú starostlivosť.
Hallettová zároveň uvádza, že zamestnanci zdravotníckych zariadení sa vystavili mimoriadnemu riziku v dôsledku nedostatku vhodných osobných ochranných prostriedkov.
Bývalá sudkyňa tiež predkladá desať odporúčaní vrátane posilnenia kapacít urgentnej starostlivosti a zlepšenia systému prevencie infekcií. Medzi nimi je zvýšenie kapacít urgentnej starostlivosti; posilnenie orgánu zodpovedného za usmernenia v oblasti prevencie a kontroly infekcií, aby sa zlepšilo rozhodovanie a usmernenia; zlepšenie zberu dát, aby sa zabezpečila identifikácia osôb najviac ohrozených infekciou; posilnenie podpory zdravotníckych pracovníkov, aby sa predišlo ich fluktuácii a zvýšila sa ich fyzická a psychická odolnosť.
Ďalšia fáza vyšetrovania pandémie – štvrtá z celkovo jedenástich – bude zameraná na vývoj vakcín a ich zavedenie.
Spojené kráľovstvo patrilo medzi medzi európske krajiny, ktoré COVID-19 zasiahol najviac. Od 19. marca 2020 do mája 2023, keď Svetová zdravotnícka organizácia ukončila stav globálnej zdravotnej núdze, bolo v Británii evidovaných viac ako 227.000 úmrtí spojených s týmto ochorením.
Na základe správy slogan vlády „Zostaňte doma, chráňte NHS, zachraňujte životy“ vyslal občanom zároveň signál, že zdravotná starostlivosť je nedostupná. Výsledkom bolo to, že niektorí ľudia sa vyhýbali návšteve pohotovosti aj pri život ohrozujúcich stavoch, ako sú infarkty, alebo odkladali návštevu u lekára zo strachu, že zaťažia systém. V niektorých prípadoch to viedlo k oneskorenej diagnostike a zhoršeniu zdravotného stavu pacientov.
Autorkou 387-stranovej správy je bývalá sudkyňa Heather Hallettová, ktorá vedie vyšetrovanie pandémie.
„Zvládli sme to, ale len tesne. Kolaps sa podarilo odvrátiť len vďaka mimoriadnemu úsiliu zdravotníkov,“ uviedla Hallettová. Pandémia mala podľa nej rozsiahle dôsledky vrátane toho, že pacienti „nedostávali vždy potrebnú starostlivosť“.
V správe poukazuje aj na predĺžené časy čakania na sanitky, preťaženie zdravotníckej linky 111 či obmedzenia návštev v nemocniciach, v dôsledku čoho mnohí pacienti zomierali bez prítomnosti blízkych.
Nedostatočnú podporu mali tiež zraniteľné skupiny, ako sú pacienti s demenciou, deti na psychiatrických oddeleniach či ženy využívajúce pred- a popôrodnú starostlivosť.
Hallettová zároveň uvádza, že zamestnanci zdravotníckych zariadení sa vystavili mimoriadnemu riziku v dôsledku nedostatku vhodných osobných ochranných prostriedkov.
Bývalá sudkyňa tiež predkladá desať odporúčaní vrátane posilnenia kapacít urgentnej starostlivosti a zlepšenia systému prevencie infekcií. Medzi nimi je zvýšenie kapacít urgentnej starostlivosti; posilnenie orgánu zodpovedného za usmernenia v oblasti prevencie a kontroly infekcií, aby sa zlepšilo rozhodovanie a usmernenia; zlepšenie zberu dát, aby sa zabezpečila identifikácia osôb najviac ohrozených infekciou; posilnenie podpory zdravotníckych pracovníkov, aby sa predišlo ich fluktuácii a zvýšila sa ich fyzická a psychická odolnosť.
Ďalšia fáza vyšetrovania pandémie – štvrtá z celkovo jedenástich – bude zameraná na vývoj vakcín a ich zavedenie.
Spojené kráľovstvo patrilo medzi medzi európske krajiny, ktoré COVID-19 zasiahol najviac. Od 19. marca 2020 do mája 2023, keď Svetová zdravotnícka organizácia ukončila stav globálnej zdravotnej núdze, bolo v Británii evidovaných viac ako 227.000 úmrtí spojených s týmto ochorením.
