< sekcia Zahraničie

Srbsko odvolalo rozhodnutie o vyhostení veľvyslanca Čiernej Hory

Na archívnej snímke z 12. mája 2020 srbský veľvyslanec v Čiernej Hore Vladimir Božovič (vľavo) a veriaci stoja pred pravoslávnym kláštorom v Ostrogu, ktorý leží 30 km severozápadne od čiernohorskej metropoly Podgorica. Foto: TASR/AP

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť od Srbska v roku 2006, ale napätie okolo národnej identity v krajine stále pretrváva. Etnickí Srbi tvoria 29 percent zo 620 000 obyvateľov krajiny.

Belehrad 30. novembra (TASR) - Srbsko v nedeľu zrušilo rozhodnutie o vyhostení veľvyslanca Čiernej Hory, aby tak prispelo k zmierneniu napätia medzi oboma krajinami. Oznámila to srbská premiérka Ana Brnabičová, informovala agentúra AFP.

Podgorica vyhlásila v sobotu srbského veľvyslanca Vladimira Božoviča za nežiaducu osobu za zasahovanie do vnútorných záležitostí Čiernej Hory po jeho vyjadreniach o histórii. Belehrad následne oznámil, že čiernohorský veľvyslanec v Srbsku Tarzan Miloševič dostal 72 hodín na odchod z krajiny.

"Rozhodli sme, že Srbsko už dnes večer jednostranne odvoláva rozhodnutie o vyhostení veľvyslanca Čiernej Hory," povedala Brnabičová novinárom po tom, ako sa stretla s prezidentom Aleksandarom Vučičom a záležitosti konzultovala so zástupcami čiernohorských Srbov.

"Belehrad chce ponúknuť Podgorici ruku spolupráce a priateľstva", uviedla Brnabičová. Najnovší spor oboch krajín prišiel v čase, keď má zložiť prísahu nová prosrbská vláda Čiernej Hory.

Dezignovaný premiér Zdravko Krivokapič prisľúbil, že jeho kabinet, ktorý má nastúpiť v stredu, sa bude usilovať o zahojenie vzťahov so Srbskom. "Odchádzajúci režim ani vo svojich posledných dňoch neupúšťa od polarizácie spoločnosti a prehlbovania rozporov," napísal na Twitteri.



Demokratická strana socialistov prezidenta Mila Djukanoviča medzitým označila vyhostenie srbského veľvyslanca za očakávané, pretože podľa nej neustále znevažoval Čiernu Horu.

Čierna Hora vyhlásila nezávislosť od Srbska v roku 2006, ale napätie okolo národnej identity v krajine stále pretrváva. Etnickí Srbi tvoria podľa oficiálnych údajov 29 percent zo 620 000 obyvateľov krajiny.

Božovič v piatok označil zhromaždenie z roku 1918, ktoré rozhodlo o tom, že Čierna Hora by mala prísť o nezávislosť, pripojiť sa k Srbsku a stať sa súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, za oslobodenie.

V roku 2018 prijali čiernohorskí poslanci uznesenie, ktorým symbolicky zrušili rozhodnutie tzv. Podgorickej skupštiny z 26. novembra 1918 o pripojení Čiernej Hory k Srbsku.

\r\n
\r\nDemokratická strana socialistov prezidenta Mila Djukanoviča medzitým označila vyhostenie srbského veľvyslanca za očakávané, pretože podľa nej neustále znevažoval Čiernu Horu.
\r\n
\r\nČierna Hora vyhlásila nezávislosť od Srbska v roku 2006, ale napätie okolo národnej identity v krajine stále pretrváva. Etnickí Srbi tvoria podľa oficiálnych údajov 29 percent zo 620 000 obyvateľov krajiny.
\r\n
\r\nBožovič v piatok označil zhromaždenie z roku 1918, ktoré rozhodlo o tom, že Čierna Hora by mala prísť o nezávislosť, pripojiť sa k Srbsku a stať sa súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, za oslobodenie.
\r\n
\r\nV roku 2018 prijali čiernohorskí poslanci uznesenie, ktorým symbolicky zrušili rozhodnutie tzv. Podgorickej skupštiny z 26. novembra 1918 o pripojení Čiernej Hory k Srbsku.
\n","publisher":{"@type":"Organization","name":"TASR","logo":{"@type":"ImageObject","url":"http://www.tasr.sk/templates/tasr/assets/images/footerlogo_tasr.png","width":82,"height":15}},"description":"Čierna Hora vyhlásila nezávislosť od Srbska v roku 2006, ale napätie okolo národnej identity v krajine stále pretrváva. Etnickí Srbi tvoria 29 percent zo 620 000 obyvateľov krajiny."}