Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Belehrad naďalej odmieta uznať nezávislosť svojej bývalej provincie a Kosovo ako nezávislý štát doteraz neuznalo ani päť členských krajín EÚ - Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 15. júna (TASR) - Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Albin Kurti obnovili v utorok v Bruseli politické rozhovory pod záštitou Európskej únie s cieľom nájsť riešenie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. Na svojom účte na Twitteri to potvrdil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
Šéf európskej diplomacie pred začatím rokovaní počas vyhlásenia pre médiá upozornil, že k obnoveniu dialógu o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou dochádza v rovnaký deň, keď inštitúcie EÚ navštívi v rámci summitu EÚ – USA americký prezident Joe Biden.
Pripomenul tiež, že obaja lídri západobalkánskych krajín len nedávno navštívili Brusel v rámci bilaterálnych stretnutí, a obom stranám odporučil pokračovanie v rokovaniach tak, aby tieto priniesli konkrétne výsledky.
Posledné kolo rokovaní medzi vodcami oboch krajín bolo v júli 2020.
"Vieme, že tento dialóg nebude ľahký. Ale tento proces a úprimné odhodlanie oboch strán sú potrebné pre naplnenie záujmov občanov Kosova a Srbska," uviedol Borrell v odkaze pre Vučiča a Kurtiho. A dodal, že výsledky tohto dialógu sú dôležité pre eurointegračné ambície oboch krajín.
Borrell ocenil, že sa už podarilo dosiahnuť čiastočné úspechy, napríklad integráciu policajných síl a súdneho systému zo Srbmi obývaného severného Kosova do úradných kosovských štruktúr. Zdôraznil, že EÚ a jeho úrad investovali veľa úsilia do toho, aby Belehrad s Prištinou dospeli ku komplexnej a právne záväznej dohode o normalizácii vzťahov. Medzi sebou navzájom a aj s ostatnými krajinami regiónu. A aby tak využili vo svoj prospech "nový impulz", ktorý sa EÚ snaží presadzovať voči krajinám západného Balkánu.
"Vzťahy medzi Srbskom a Kosovom sú veľmi dôležité pre stabilitu celého západného Balkánu, pre dlhodobú stabilitu a pre hospodársky pokrok. Bez dohody medzi Kosovom a Srbskom budú tieto vzťahy ohrozené," skonštatoval Borrell.
Ide o prvé rokovania lídrov oboch strán od víťazstva Albina Kurtiho vo februárových parlamentných voľbách v Kosove. Kurti sa po nástupe do funkcie zaviazal, že v rozhovoroch so srbskými partnermi zaujme celkom nový prístup. Vzťahy medzi týmito dvoma susednými krajinami na Balkáne sú stále komplikované aj po vyše 20 rokoch od kosovského vyhlásenia nezávislosti. Belehrad naďalej odmieta uznať nezávislosť svojej bývalej provincie a Kosovo ako nezávislý štát doteraz neuznalo ani päť členských krajín EÚ - Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.
Šéf európskej diplomacie pred začatím rokovaní počas vyhlásenia pre médiá upozornil, že k obnoveniu dialógu o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou dochádza v rovnaký deň, keď inštitúcie EÚ navštívi v rámci summitu EÚ – USA americký prezident Joe Biden.
Pripomenul tiež, že obaja lídri západobalkánskych krajín len nedávno navštívili Brusel v rámci bilaterálnych stretnutí, a obom stranám odporučil pokračovanie v rokovaniach tak, aby tieto priniesli konkrétne výsledky.
Posledné kolo rokovaní medzi vodcami oboch krajín bolo v júli 2020.
"Vieme, že tento dialóg nebude ľahký. Ale tento proces a úprimné odhodlanie oboch strán sú potrebné pre naplnenie záujmov občanov Kosova a Srbska," uviedol Borrell v odkaze pre Vučiča a Kurtiho. A dodal, že výsledky tohto dialógu sú dôležité pre eurointegračné ambície oboch krajín.
Borrell ocenil, že sa už podarilo dosiahnuť čiastočné úspechy, napríklad integráciu policajných síl a súdneho systému zo Srbmi obývaného severného Kosova do úradných kosovských štruktúr. Zdôraznil, že EÚ a jeho úrad investovali veľa úsilia do toho, aby Belehrad s Prištinou dospeli ku komplexnej a právne záväznej dohode o normalizácii vzťahov. Medzi sebou navzájom a aj s ostatnými krajinami regiónu. A aby tak využili vo svoj prospech "nový impulz", ktorý sa EÚ snaží presadzovať voči krajinám západného Balkánu.
"Vzťahy medzi Srbskom a Kosovom sú veľmi dôležité pre stabilitu celého západného Balkánu, pre dlhodobú stabilitu a pre hospodársky pokrok. Bez dohody medzi Kosovom a Srbskom budú tieto vzťahy ohrozené," skonštatoval Borrell.
Ide o prvé rokovania lídrov oboch strán od víťazstva Albina Kurtiho vo februárových parlamentných voľbách v Kosove. Kurti sa po nástupe do funkcie zaviazal, že v rozhovoroch so srbskými partnermi zaujme celkom nový prístup. Vzťahy medzi týmito dvoma susednými krajinami na Balkáne sú stále komplikované aj po vyše 20 rokoch od kosovského vyhlásenia nezávislosti. Belehrad naďalej odmieta uznať nezávislosť svojej bývalej provincie a Kosovo ako nezávislý štát doteraz neuznalo ani päť členských krajín EÚ - Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.
