MS v hokeji 2026
Všetky správy
Srbský prezident minulý týždeň oznámil, že parlamentné voľby sa v krajine uskutočnia na jeseň, medzi koncom septembra a polovicou novembra.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Peking/Belehrad 25. mája (TASR) - Srbský prezident Aleksandar Vučič vyhlásil, že vzhľadom na blížiaci sa koniec svojho funkčného obdobia by mohol odstúpiť. Srbský líder to oznámil počas návštevy Číny, na ktorú ho pozval prezident Si Ťin-pching. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.
„Možno čoskoro odstúpim,“ citoval Vučiča televízny spravodajský kanál N1. Za prezidenta Srbska bol prvýkrát zvolený v roku 2017 a v roku 2022 mandát obhájil na ďalšie päťročné obdobie.
Srbský prezident minulý týždeň oznámil, že parlamentné voľby sa v krajine uskutočnia na jeseň, medzi koncom septembra a polovicou novembra. V riadnom termíne by sa parlamentné aj prezidentské voľby mali konať až na budúci rok.
Predsedníčka Národného zhromaždenia, srbského parlamentu, Ana Brnabičová povedala, že vládnuca Srbská pokroková strana navrhne Vučičovi, aby sa v nadchádzajúcich parlamentných voľbách stal jej kandidátom na post premiéra, poznamenala TASS.
Deň pred odletom srbského prezidenta do Číny v sobotu v centre Belehradu desaťtisíce demonštrantov požadovali vypísanie predčasných volieb. Pôvodné protesty proti korupcii vyvolalo zrútenia prístrešku na zrekonštruovanej stanici v Novom Sade v novembri 2024, kde zahynulo 16 ľudí. Snaha demonštrantov o transparentné vyšetrovanie príčin tragédie postupne prerástlo až do snahy o vypísanie volieb.
Srbsko sa formálne usiluje o vstup do Európskej únie, ale prezident zároveň udržiava blízke vzťahy aj s Ruskom a Čínou. Vučič vyhlásil, že tak nechce urobiť ani na úkor rozvíjania vzťahov so Spojenými štátmi.
„Srbsko je naďalej oddané myšlienke plného členstva v EÚ... Pre nás cesta do Bruselu nevyžaduje odklon od Washingtonu. Naopak, domnievame sa, že jedinečný vzťah Srbska so Spojenými štátmi sa môže stať životne dôležitým prínosom pre stabilitu a rast celého (európskeho) kontinentu,“ cituje slová srbského prezidenta pre televíznu stanicu Fox News agentúra TASS.
EÚ medzičasom varovala Belehrad, že mu môže pozastaviť čerpanie financií z tzv. Plánu rastu v objeme približne 1,5 miliardy eur. Dôvodom je úpadok demokratických štandardov v krajine, sporné reformy jej súdnictva a nedodržiavanie reforiem na ceste do Únie.
„Možno čoskoro odstúpim,“ citoval Vučiča televízny spravodajský kanál N1. Za prezidenta Srbska bol prvýkrát zvolený v roku 2017 a v roku 2022 mandát obhájil na ďalšie päťročné obdobie.
Srbský prezident minulý týždeň oznámil, že parlamentné voľby sa v krajine uskutočnia na jeseň, medzi koncom septembra a polovicou novembra. V riadnom termíne by sa parlamentné aj prezidentské voľby mali konať až na budúci rok.
Predsedníčka Národného zhromaždenia, srbského parlamentu, Ana Brnabičová povedala, že vládnuca Srbská pokroková strana navrhne Vučičovi, aby sa v nadchádzajúcich parlamentných voľbách stal jej kandidátom na post premiéra, poznamenala TASS.
Deň pred odletom srbského prezidenta do Číny v sobotu v centre Belehradu desaťtisíce demonštrantov požadovali vypísanie predčasných volieb. Pôvodné protesty proti korupcii vyvolalo zrútenia prístrešku na zrekonštruovanej stanici v Novom Sade v novembri 2024, kde zahynulo 16 ľudí. Snaha demonštrantov o transparentné vyšetrovanie príčin tragédie postupne prerástlo až do snahy o vypísanie volieb.
Srbsko sa formálne usiluje o vstup do Európskej únie, ale prezident zároveň udržiava blízke vzťahy aj s Ruskom a Čínou. Vučič vyhlásil, že tak nechce urobiť ani na úkor rozvíjania vzťahov so Spojenými štátmi.
„Srbsko je naďalej oddané myšlienke plného členstva v EÚ... Pre nás cesta do Bruselu nevyžaduje odklon od Washingtonu. Naopak, domnievame sa, že jedinečný vzťah Srbska so Spojenými štátmi sa môže stať životne dôležitým prínosom pre stabilitu a rast celého (európskeho) kontinentu,“ cituje slová srbského prezidenta pre televíznu stanicu Fox News agentúra TASS.
EÚ medzičasom varovala Belehrad, že mu môže pozastaviť čerpanie financií z tzv. Plánu rastu v objeme približne 1,5 miliardy eur. Dôvodom je úpadok demokratických štandardov v krajine, sporné reformy jej súdnictva a nedodržiavanie reforiem na ceste do Únie.
